Problematika komunálneho odpadu v marginalizovaných rómskych komunitách bola dnes témou tlačového brífingu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) v Bratislave. Na brífingu vystúpil aj splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Alexander Daško, ktorý zdôraznil potrebu systémového riešenia nelegálnych skládok, adresnej podpory jednotlivých lokalít a užšej spolupráce štátu so samosprávami.
Na brífingu sa zúčastnili aj predstavitelia ZMOS a samospráv, ktorí poukázali na praktické problémy obcí pri zabezpečovaní odpadového hospodárstva a riešení nelegálnych skládok.
Podľa účastníkov brífingu nemožno problém riešiť iba opakovaným odstraňovaním čiernych skládok. Bez dostupnej zberovej infraštruktúry, stabilného financovania, pravidelného vývozu odpadu, monitoringu a práce priamo v komunitách sa problém bude vracať.
Alexander Daško zdôraznil, že riešenia musia vychádzať z konkrétnych podmienok jednotlivých obcí a lokalít. Nie každá samospráva má rovnaké možnosti ani rovnaký rozsah problémov.
„Nie každá obec má rovnaký problém a rovnaké možnosti. Potrebujeme preto kvalitné dáta, skúsenosti samospráv a prácu priamo v komunitách. Len tak možno podporu nastaviť tam, kde bude mať reálny a dlhodobý efekt,“ uviedol Daško.
Dôležitou témou je aj financovanie odpadového hospodárstva. Samosprávy upozorňujú na vysoké pohľadávky za poplatky za komunálny odpad, pričom napriek tomu musia zabezpečovať jeho zber a odvoz. Riešenie preto podľa Daška musí zohľadňovať zodpovednosť občanov, ale zároveň aj reálne možnosti jednotlivých domácností.
Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity už podporil zberné dvory sumou 9 miliónov eur. Na odstránenie nelegálnych skládok boli zároveň poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3 miliónov eur. Cieľom však nemá byť iba jednorazové vyčistenie územia, ale vytvorenie podmienok, ktoré zabránia opätovnému vzniku skládok.
„Jeden úrad ani jedno ministerstvo tento problém samostatne nevyrieši. Potrebujeme jasné kompetencie, koordinovaný postup a pravidelnú spoluprácu predovšetkým s rezortom životného prostredia, rezortom práce a sociálnych vecí a ďalšími príslušnými inštitúciami,“ uviedol splnomocnenec.
Nelegálne skládky pritom podľa Daška nie sú iba environmentálnym problémom. Nahromadený odpad a zhoršené hygienické podmienky môžu predstavovať zdravotné riziko a prispievať k šíreniu infekčných ochorení a ďalších nežiaducich zdravotných rizík. Aj preto považuje úrad zlepšovanie hygienických podmienok a odstraňovanie skládok za dôležitú súčasť prevencie.
Splnomocnenec zároveň odmieta, aby sa problematika nelegálnych skládok automaticky spájala s rómskou komunitou.
„Ústava SR garantuje každému občanovi práva, ale zároveň z nej vyplývajú aj povinnosti. Tie musia platiť pre každého rovnako – pre Rómov aj Nerómov, bez rozdielu,“ uviedol Daško.
Podľa neho musí byť zodpovednosť na oboch stranách. Štát a samosprávy majú vytvárať funkčné podmienky a občania musia dodržiavať pravidlá a starať sa o svoje životné prostredie.
„Nechceme, aby nelegálne skládky vytvárali priestor na ukazovanie prstom na Rómov alebo na vytváranie predsudkov voči celej komunite. Tento problém nie je otázkou etnicity. Je otázkou zodpovednosti, pravidiel a fungujúceho systému,“ zdôraznil Daško.
Cieľom je preto nastaviť systém, ktorý nebude iba opakovane odstraňovať následky, ale bude schopný predchádzať vzniku nových nelegálnych skládok. Podľa Alexandra Daška si to vyžaduje dlhodobú spoluprácu štátu, samospráv, odborných inštitúcií a samotných obyvateľov dotknutých lokalít.
„Nelegálne skládky sa nedajú vyriešiť jedným rozhodnutím ani jednorazovým vyčistením. Ak chceme skutočnú zmenu, musíme odstrániť nielen samotný odpad, ale aj príčiny, pre ktoré nelegálne skládky vznikajú. A práve na tom budeme ako úrad pod mojím vedením intenzívne pracovať,“ uzavrel splnomocnenec vlády SR Alexander Daško.
