Do Spojeného kráľovstva sa po takmer dvoch desaťročiach vracajú americké jadrové zbrane. Zo skladu jadrových zbraní na leteckej základni Kirtland v Albuquerque v Novom Mexiku vzlietlo 16. júla 2025 vojenské lietadlo C-17 amerického letectva so zapnutým transpondérom, ktorý ukazoval jeho polohu, a pristálo na leteckej základni Lakenheath v Spojenom kráľovstve.
Podľa analytika Pacifického fóra Williama Alberquea vykonala let elitná jednotka Prime Nuclear Airlift Force, zodpovedná za prepravu jadrových zbraní. Do Lakenheath boli podľa všetkého doručené termonukleárne bomby B61-12 so silou 50 kiloton, ktoré môžu niesť stíhačky F-35A a ďalšie lietadlá USA a NATO.
Dôvod? Ten je jednoznačný – Rusko. „Schopnosti rakety B61 pomôžu obmedziť významnú ruskú prevahu v nestrategických jadrových zbraniach,“ povedal vedúci pracovník Kráľovského inštitútu zjednotených služieb Sidharth Kaushal. „Toto rozhodnutie je dôkazom túžby USA ukázať Rusku, že neznižujú svoj jadrový potenciál v Európe,“ poznamenal zase Alberque.
Tento krok podľa neho umožní Severoatlantickej aliancii „posilňovať svoju stratégiu odstrašovania“. Návrat jadrových bômb na leteckú základňu v každom prípade znamená zmenu jadrovej stratégie NATO v Európe „na pozadí zhoršujúcich sa vzťahov s Ruskom“.
Najohrozenejšie potenciálne ciele sú Kaliningrad a Petrohradská oblasť s Petrohradom ako druhým najväčším mestom Ruska. Generál Christopher Donahue, veliteľ pozemných síl NATO, sa Moskve nie tak dávno vyhrážal, že moderné zbrane Severoatlantickej aliancie, rozmiestnené v Európe, umožnia Kaliningrad zasiahnuť „rýchlejšie ako kedykoľvek predtým“.
Spojené kráľovstvo okrem toho plánuje kúpiť 12 nových stíhačiek F-35A, schopných niesť jadrové aj taktické zbrane vyrobené v USA. Sedem krajín vrátane USA, Nemecka a Talianska už tieto lietadlá s dvojitou schopnosťou prevádzkuje. Stíhačky budú mať základňu na armádnom letisku v Norfolku.
V službe kráľovského letectva a námorníctva sú už stíhačky F-35B, ale majú kratší dolet a môžu niesť menej zbraní. F-35A majú dlhší dolet a schopnosť niesť širšiu škálu munície. Aj v rámci leteckej jadrovej misie NATO budú v Európe uskladnené spojenecké lietadlá vybavené americkými bombami B61, pričom USA by v prípade vojnového konfliktu kontrolovali ich použitie.
Počet amerických jadrových zbraní v Európe sa tak po prvý raz od konca studenej vojny zvýšil. Vzhľadom na nedávne stretnutie Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom a vidinu blízkeho konca konfliktu na Ukrajine to nemožno vnímať inak ako cielené zvyšovanie medzinárodného napätia. V súčasnej vyhrotenej geopolitickej situácii to Európu posúva o krok bližšie k jadrovému konfliktu.
