Je nielen slovenským, ale aj svetovým ľadovým unikátom. Vďaka dĺžke 1 232 metrov patrí medzi najväčšie jaskyne svojho druhu v Európe a nájdete ju aj na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Dobšinská ľadová jaskyňa pred dvoma rokmi slávila sté výročie od svojho objavenia. Leží neďaleko baníckej obce Dobšiná, v Stratenskej hornatine a Národnom parku Slovenský raj. Jej vchod nájdete skrytý na úbočí vrchu Duča, nad hladinou rieky Hnilec.
Hoci na Slovensku patrí s nadmorskou výškou 970 metrov n. m. medzi tie najvyššie položené, v celosvetovom porovnaní ľadových jaskýň je to naopak. Leží tak nízko a mimo alpskej vysokohorskej oblasti, že sa na jazyk tlačí otázka, ako sa tam toľko ľadu dostalo.
Nie nadarmo má v názve slovo ľadová. To naznačuje, že v nej je ešte chladnejšie než v iných našich jaskyniach – teplota sa pohybuje v rozmedzí –4 až 0,5 °C. V častiach, ktoré nie sú pokryté ľadom, sa drží v plusových hodnotách a môže dosiahnuť 3,5 °C. Vlhkosť vzduchu býva 85 až 98 percent.
Jaskyňa, ktorá je súčasťou systému Stratenskej jaskyne, bola, podobne ako Driny, pôvodne diera. Akurát ľadová. Objavil ju a ako prvý do jej priestorov vstúpil v roku 1870 banský inžinier E. Ruffini so svojím sprievodom. Udalosti nabrali rýchly spád a o rok už bola sprístupnená verejnosti. A o ďalších 15 rokov plne elektricky osvetlená. Medzi prvými na svete a ako úplne prvá v Uhorsku.
A tak v čase, keď sa iné naše jaskyne len otvárali (v 50. rokoch minulého storočia), prehliadková trasa Dobšinskej ľadovej jaskyne už podstupovala rekonštrukciu. Od svojho sprístupnia sa dočkala mnohých významných audiencií, navštívili ju panovníci a príslušníci kráľovských rodín. Na počesť arcivojvodu Karola Ľudovíta Habsburského sa tu dokonca uskutočnil koncert. V 19. storočí sa v nej konávalo letné korčuľovanie pre verejnosť, neskôr aj celoročné. A poslúžila aj športovcom, trénoval v nej napríklad krasokorčuliar Karol Divín.
Návštevníkov dnes neláka netradičnými atrakciami, ale predovšetkým výzdobou, ktorú tvoria povrchové vody zamŕzajúce v neskutočnej podobe. Horné, nezaľadnené časti ako Kvapľovú a Bielu sieň, Suchý dom, Kvapľovú pivnicu a Peklo krášli klasická výzdoba jaskýň – stalagmity, stalaktity alebo sintrové kôry.
Jej najväčším lákadlom sú však nižšie položené časti. Medzi tie najúžasnejšie patrí Veľká a Malá sieň, Ruffínyho koridor a Zrútený dóm. Okrem takmer všadeprítomného podlahového ľadu tu nechýbajú ľadopády, ľadové stalagmity a stĺpy. Najväčším stĺpom je 9-metrová Studňa. Pozoruhodné sú i vodopády vo Veľkej sieni a ľadové záclony. Neopakovateľné čaro dodáva jaskyni aj inovať.
Množstvo ľadu je nielen oku lahodiace, ale i rekordné. Jeho objem presahuje 110 100 kubických metrov. Ľad je – ako nikde inde v Európe mimo alpskej oblasti – na niektorých miestach hrubý až 25 metrov.