Dobudovanie Vodného diela Gabčíkovo v podobe náhradného variantu C bez účasti Maďarska začiatkom 90. rokov bol na Slovensku nezvratný proces, a to bez ohľadu na protesty environmentalistov a verejnosti. Bolo to politické, hospodárske a finančné rozhodnutie. Tvrdí to László Miklós z Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie.
Bývalý dvojnásobný minister životného prostredia SR pri príležitosti 30. výročia prehradenia prirodzeného koryta Dunaja, ktoré bolo dôležitým krokom pri budovaní VD Gabčíkovo, pripomenul, že Slovenská komisia pre životné prostredie stanovila k spusteniu náhradného variantu 19 podmienok, za akých možno dielo prevádzkovať.
„Do roku 1990 som pracoval na akadémii a dostali sme na posúdenie napríklad Hrušovskú zdrž z environmentálneho hľadiska. Vtedy to už nebolo o tom, že to má alebo nemá byť, ale čo s tým máme robiť, aby to bolo z hľadiska prírody čo najlepšie,“ poznamenal Miklós.
Snahou akadémie bolo podľa neho spraviť maximum opatrení, aby sa zabránilo negatívam. Postavením vodného diela prišlo k výraznej zmene prírody, ale podľa Miklósa nemožno povedať, že prišlo k jej zničeniu. Horší stav je na maďarskej strane. Keďže tam výstavbu zastavili, ich ramenná sústava utrpela a trpí dodnes, povedal.
Negatívom je zanášanie derivačného kanála rôznymi usadeninami vrátane organických. Na riešenie tohto problému sú potrebné špecifické technologické riešenia. Napríklad občasný silný prúd vody, ktorý by usadeniny čiastočne premiestnil na miesto, kde sa môžu vyťažiť.
„V priestore medzi derivačným kanálom a Dunajom sa plánovali každoročne jarné záplavy, keďže predtým tam boli prirodzené,“ poznamenal. Proti tomu je však súčasnosti obyvateľstvo i rekreanti, ktorí využívajú kanálovú sústavu, Šulianske a Vojčianske jazero na oddych, dodal Miklós.
Sedimenty sa nachádzajú aj na dne Hrušovskej združe, ktorá je súčasťou vodného diela. Produkty z rozkladu týchto sedimentov môžu podľa Miklósa prenikať do okolitých vôd. „Je to problém, musia na to odborníci dbať,“ skonštatoval.
Dvadsiateho štvrtého októbra uplynulo tridsať rokov od prehradenia prírodného koryta Dunaja, vďaka čomu sa mohol spustiť do prevádzky prvý z ôsmich hydroagregátov vodnej elektrárne Gabčíkovo.
Na počiatku sa plánovalo vybudovať spoločné slovensko-maďarské vodné dielo Gabčíkovo – Nagymaros. V roku 1989 však Maďarsko odstúpilo od zmluvy z roku 1977, a tak Slovensko bolo nútené pristúpiť k náhradnému riešeniu: rozhodlo sa dokončiť a spustiť do prevádzky Vodné dielo Gabčíkovo s príslušnou elektrárňou.
