Konflikt na Ukrajine trvá už devätnásť mesiacov a ruská armáda v ňom zaznamenáva nespochybniteľné úspechy. Po veľkom naliehaní Washingtonu a NATO sa spustila dlhoočakávaná ukrajinská protiofenzíva, zlyháva však na každom kroku. A to bez ohľadu na množstvo zbraní, ktoré Kyjevu dodali západní spojenci.
Washington sa v snahe zvrátiť situáciu na fronte rozhodol poslať Ukrajincom aj kontroverznú kazetovú muníciu ako súčasť jedného z balíkov so zbraňami. Mala by im vraj uľahčiť opätovné dobytie území od ruských vojsk.
Vraj za tým netreba hľadať nijaký skrytý význam – zbrojné sklady západných spojencov sú po toľkých mesiacoch rusko-ukrajinského konfliktu a štedrej podpory vojnových štváčov takmer prázdne.
Hrozba pre civilistov
Práve kazetové bomby sa však môžu stať zdrojom obrovských problémov, a to najmä pre civilné obyvateľstvo. Sú totiž zložené z veľkého množstva – niekoľkých desiatok či dokonca stoviek malých bômb. Tie sa po odpálení vo vzduchu uvoľnia a rozptýlia sa na veľkej ploche územia.
Problém je, že veľká časť tejto munície nevybuchne hneď. Môže zostať nečinná celé roky a ohrozovať obyvateľstvo aj dlho po skončení vojenského konfliktu. A tak sa územie, kde bola použitá, stáva nebezpečným na život, pripomína Jordi Armadans v článku Kazetové bomby a medzinárodné humanitárne právo, ktorý zverejnila stránka Lavanguardia.com.
Práve tento fakt podnietil medzinárodné spoločenstvo na zákaz ich používania. Dohovor o kazetovej munícii nadobudol platnosť v auguste 2010 a pripojilo sa k nemu celkovo 123 štátov, nie však Spojené štáty, Rusko alebo Ukrajina, dodáva Armadans.
EÚ neodsúdila USA za dodávky kazetovej munície Kyjevu, hoci porušuje medzinárodné humanitárne právo, na ktoré sa Brusel často odvoláva.
Aj ospravedlňujúce vyhlásenia generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga v zmysle, že tieto bomby použije ukrajinská armáda len na obranu, a nie na útok, poukazujú na vážny nedostatok vedomostí o tejto munícii a o dôsledkoch jej používania, kritizuje Jordi Armadans Severoatlantickú alianciu. V tomto konflikte ako keby pre Západ neplatili nijaké pravidlá.
Ako podotýka Karen Kwiatkowski v článku na portáli Lewrockwell.com, kde sa zamýšľa nad skutočnými cieľmi Spojených štátov na Ukrajine, krajiny, ktoré zakázali kazetovú muníciu, by mali intenzívnejšie presadzovať mier a pomáhať držať Washington na uzde.
Ukrajinci by mali podľa nej sami rozhodovať o svojich ďalších krokoch, a nie podliehať „masovým vrahom a prospechárom vo Washingtone“ s ich proxy vojnou. Ak totiž prenechajú vývoj konfliktu v réžii USA, Spojeného kráľovstva, Nemecka a Poľska, ľahko sa môže stať, že Ukrajina onedlho prestane existovať.
Nehovoriac o tom, že ďalšie dodávky kazetovej munície budú nepochybne eskalovať konflikt s Ruskom. Ak USA neprestanú Kyjevu dodávať kazetové bomby, s veľkou pravdepodobnosťou vyprovokujú Moskvu na mohutnú odvetu.
Bagatelizovanie dlhodobých dôsledkov
Ukrajina začala používať kazetovú muníciu od Spojených štátov v polovici júla proti ruským obranným pozíciám. Washington označil jej použitie za „efektívne“, zatiaľ čo Rusko varovalo, že bude reagovať analogicky. Ruský prezident Vladimir Putin pripomenul, že Rusko má dostatočnú zásobu niekoľkých druhov vlastnej kazetovej munície.
Portál Nationalinterest.org konštatuje, že kazetová munícia spôsobí v rusko-ukrajinskej vojne viac škody ako úžitku. Jej využitie na krátky čas konfliktu možno považovať za kontraproduktívne, keďže dlhodobé dôsledky prevažujú nad krátkodobými výhodami, píše Saadain Gardezi. Kyjev aj Washington pritom bagatelizujú dlhodobé dôsledky jej používania.
Kyjev Pentagón ubezpečIL, že kazetové bomby použije len na prelomenie ruských obranných pozícií mimo miest, boli však použité aj pri útokoch na ruské dediny v Belgorodskej oblasti.
Washington odôvodňuje zaslanie týchto zbraní Ukrajine práve ich použitím na prelomenie ruských zákopov, keďže vo veľkej miere spomaľujú protiofenzívu. Kyjevu pritom poskytol viac ako dva milióny nábojov zo svojej tradičnej 155-milimetrovej munície do húfnic s dostrelom 24 až 32 kilometrov, čo je pre Ukrajinu ideálna voľba na zasiahnutie ruských cieľov na diaľku.
Vzhľadom na to, že Ukrajina musí denne vystreliť 7- až 9-tisíc nábojov, kazetová munícia sa javí ako atraktívna možnosť zasiahnuť viac cieľov s použitím menšieho počtu nábojov. Použitie kazetovej munície, ktorá je v mnohých krajinách sveta zakázaná, však situáciu na fronte nezmení.
Na druhej strane to dokonca otvára cestu pre Spojené štáty dodávať ďalšie, ešte účinnejšie a ničivejšie zbrane, ktorých použitie je hrozbou nielen pre ukrajinských obyvateľov, ale aj pre Európu. A netreba zabúdať ani na fakt, že množstvo zbraní dodávaných západnými spojencami sa ocitá na čiernom trhu a môžu sa tak dostať do ktorejkoľvek časti sveta.
