Samozrejme, že v rámci možností človeka s každodenným miliónom povinností v záhrade a okolo chalupy sledujem aj teraz na začiatku horúceho leta o čom píšu a hovoria na internete iní komentátori – samozrejme tí „naši“ – lebo o čom píše prošimečkovský bývalý hlavný prúd ma už dávno nezaujíma.
Čo je ma po Monike Tódovej, Šnidlovi, Bárdym, Balogovej, Vagovičovi a spol? Nič! TA3 a STV 24: „konzumujem“ lebo musím, s takou nechuťou ako keď človek robí niečo nepríjemné, čo sa mu z duše prieči. Po včerajšku si navyše myslím, že tí diváci, ktorí o to požiadajú, by mali mať nárok na odškodné od vedenia STVR za hodinu počúvania poslanca PS Valáška.
Najrýchlejšími jazykmi na svete sú vraj Japončina a Španielčina….. no neviem, slovenčina v podaní niektorých našich východniarov – hlavne Tomáša Valáška (ale napríklad aj pani Kušnírovej) – je určite rýchlejšia. Valášek ma bytostne unavuje. Počúva sa ten človek vôbec?
Už je toho nekonečného nervy drásajúceho rozoberania a komentovania výdavkov na zbrojenie, výsledkov samitu NATO a o spustení a detailoch Kaliňákovho projektu národných obranných síl akosi priveľa.
Nič iné ako tých Trumpom a Ruttem nadiktovaných nešťastných päť percent a všetko okolo toho – dokonca už sú vraj aj deti z vojnou preplnených médií vystrašené a aj do ich hier sa čoraz viac pretláča téma a obraz vojny.
Síce o tom predvčerom informovala, či skôr dezinformovala, aj s pomocou prizvanej psychologičky slovenská verzia amerických fake news – TV Markíza – takže to beriem s rezervou, ale aj v tomto prípade zrejme platí, že na každom šprochu pravdy trochu. Najprv obludná deštrukcia a genocída v Gaze v podaní Tel Avivu, potom „preemptiv“ bombardovanie Iránu….a výsledkom sú vystrašené deti? A čo potom my dospelí? My máme predsa tiež svoje limity.
Po vyčerpávajúcom, viac než dvojročnom období nekonečných mediálnych rozoberaní covidu a povinných vakcín slobody prišla špeciálna vojenská operácia – terminus technicus, ktorý dnes už nik radšej nepoužíva lebo z „operácie“ sa medzičasom stala regulárna trojročná vojna.
Mark Rutte a Ursula von der Leyenová – prvý šéfuje NATO, druhá Európskej komisii…. Pane Bože, čo sme komu urobili, že nás osud takto trestá? A to mám pri tom ako obyčajný človek obrovské šťastie, že nie som premiér alebo prezident.
Lebo keď vidím, ako sa na samitoch a všetkých tých Európskych radách o pomaly už desiatkach balíčkov protiruských sankcií šéfovia vlád a hlavy štátov pri zvítaní rituálne bozkávajú s Ursulou, ktorá im so strojeným úsmevom nastavuje obe líca, je mi fyzicky zle.
Viete si predstaviť bozkávať von der Leyenovú, hoci len tak ledabile a letmo? Ktosi povedal, neviem či to náhodou nebol Orbán, že tá žena už celkom „zbrežnevovatela“. Ak to náhodou nebol on, tak určite si to o nej myslí.
Ja sa s nikým rituálne nebozkávam, mám s tým od detstva problém lebo ma všelijaké otravné tety z obidvoch strán rodiny na začiatku návštev bozkávali, keď som bol malý chlapec a hovorili mi „Bože, ty si Miško vyrástol, si celá mama, celá mama…“. No povedzte, ktorý hrdý malý chlapec chce byť „celá mama“? Nečudujte sa, že mám s povinným bozkávaním problém ešte aj v starobe, dokonca aj pri gratuláciách 🙂
Ale dosť o sebe, to som len chcel povedať ako sa v tých západoeurópskych kruhoch rozmohlo medzi najvyššími politikmi bozkávanie na slovanský spôsob. Okrem toho, ako muž musím konštatovať, že ma nijaká zo žien vo vysokej politike ani náhodou neinšpiruje k bozkávaniu – vrátane talianskej premiérky Meloniovej a viceprezidentky EK Kaji Kallasovej.
Fešná šéfka amerických tajných služieb Tulsi Gabbardová je iný prípad, tam takú averziu necítim. No ale, kto by sa už prosím vás chcel bozkávať s šéfkou tajných, však? Chvalabohu dva mesiace bude teraz pokoj od pravidelných nedeľných televíznych diskusií o politike, hoci tie televízie si vždy nájdu priestor otravovať dehydrovaného prázdninujúceho diváka protiruskou agendou a kydaním na nášho dovolenkujúceho premiéra.
(Komentár pôvodne vyšiel na facebookovom profile autora)
