Vlaková doprava môže doprave v Bratislave a jej okolí výrazne pomôcť. Zhodli sa na tom vedenie Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) a Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) počas obhliadky 50 kilometrov železničných tratí v hlavnom meste. Cestnú dopravu do a z Bratislavy by podľa nich mohli odľahčiť dve nové trate i nové železničné zastávky.
„Veríme, že práve koľajová doprava by mohla pomôcť k riešeniu dopravnej situácie, ktorá dnes v Bratislave je a ktorá sa možno trochu zhorší v súvislosti s výstavbou obchvatu D4 a R7,“ povedal generálny riaditeľ ZSSK Filip Hlubocký. Ako podotkol, radi by odľahčili bratislavské mosty a využili koľaje vedúce na stanicu Petržalka.
V spolupráci s ministerstvom dopravy analyzujú možnosť realizovať prepojenie Senca s Petržalkou s možnosťou novej stanice na Bosákovej ulici alebo pri Digital Parku/Auparku v Bratislave. Trasu Senec – bratislavské Nové Mesto prejdú osobné vlaky podľa riaditeľa už dnes za 28 minút, teda rýchlejšie ako osobné autá v súčasnosti, s pokračovaním do Petržalky za ďalších 17 minút.
Ďalšou možnosťou je podľa ZSSK zvýšenie intenzity využitia stanice Bratislava-Nové Mesto a posilnenie spojov, ktoré sem smerujú od Trnavy a z Malaciek. Táto možnosť si vyžaduje podľa Hlubockého aj užšiu kooperáciu s Dopravným podnikom Bratislava. Cesta z Trnavy osobným vlakom na zastávku Bratislava-Nové Mesto by trvala 47 minút.
V súčasnosti spracúvaná rozsiahla štúdia realizovateľnosti rozvoja koľajovej dopravy Dopravný uzol Bratislava má byť hotová koncom tohto roka. Obsahovať bude strategické možnosti rozvoja vlakovej dopravy v hlavnom meste a jeho okolí. Tieto zásadné zmeny sa podľa dopravcov síce nezrealizujú skôr ako po roku 2020, no riešiť dopravnú situáciu v Bratislave chcú už teraz.
„Na základe tejto štúdie by malo byť jasné, ktoré z terminálov integrovanej osobnej prepravy majú zmysel,“ podotkol generálny riaditeľ ŽSR Martin Erdössy. Štúdia by mala dať odpoveď, či v budúcnosti vznikne na bratislavskom Trnavskom mýte vlaková stanica Filiálka. ŽSR a ZSSK si však jej vznik vedia predstaviť, keďže je to dobre lokalizovaný dopravný uzol.
Zámer odľahčiť cestnú dopravu v Bratislave a okolí prostredníctvom koľajovej dopravy schvaľuje aj predseda Inštitútu verejnej dopravy Marek Modranský: „Ak si porovnáme dopravný koridor, kde potrebujeme prepraviť 50-tisíc osôb za hodinu v jednom smere: keby všetci šli autami, potrebujeme až 175 metrov širokú cestu, keby cestovali autobusmi – 35 metrov širokú cestu, a ak vlakom, deväťmetrový koridor. Tento zámer je práve o neobjavenom priestore, ktorý je tu k dispozícii a môžeme ho v budúcnosti využiť.“
