Európska komisia (EK) v spore okolo prerozdeľovania utečencov rozhodla podať žalobu na Súdnom dvore EÚ v Luxemburgu na Českú republiku, Maďarsko a Poľsko. „Snažil som sa veľmi presvedčiť tri členské štáty…, aby aspoň trochu preukázali solidaritu,“ uviedol pred novinármi eurokomisár zodpovedný za migráciu Dimitris Avramopulos. Dodal, že „bohužiaľ“ sa mu to nepodarilo, a vyjadril ľútosť, že exekutíva EÚ musí prikročiť k ďalšiemu kroku, a tým je podanie žaloby na Súdny dvor EÚ.
Komisia už v júni tohto roku spustila právne konanie proti spomenutým trom stredoeurópskym krajinám. Tieto členské štáty zároveň upozornila, že pre ich nedostatočnú účasť na mechanizme prerozdeľovania utečencov im hrozí súdna dohra. A pretože uvedené členské štáty nekonali ústretovo, exekutíva musí konať podľa platných predpisov a posunúť vec pred súdnu inštanciu v Luxemburgu.
V stanovisku EK sa uvádza, že aj napriek tomu, že Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku zo 6. septembra potvrdil platnosť relokačného mechanizmu, Česká republika, Maďarsko a Poľsko svoje právne povinnosti naďalej porušovali a ich odpovede eurokomisia opäť zhodnotila ako neuspokojivé, najmä keď tri uvedené krajiny nenaznačili, že majú snahu a vôľu sa podieľať na rozhodnutí o relokáciách.
Podľa zdôvodnenia EK si rozhodnutia Rady EÚ vyžadujú, aby členské štáty v záujme zabezpečenia rýchleho a riadneho postupu relokácií každé tri mesiace prisľúbili počet miest, ktoré majú k dispozícii na premiestnenie utečencov z krajín tzv. prvej vlny príchodu utečencov (v tomto prípade Grécko a Taliansko).
Zatiaľ čo ostatné členské štáty EÚ v minulých mesiacoch prijali nejakých utečencov alebo v tomto smere poskytli prísľuby, Maďarsko od začatia programu relokácií neurobilo nič, Poľsko nepremiestnilo ani jednu osobu a nedalo nijaký prísľub od decembra 2015 a Česká republika zastavila relokácie v auguste 2016 a už vyše roka v tomto smere neurobila nijaký nový prísľub.
Na dočasnom režime núdzových relokácií sa dohodli ministri vnútra EÚ v septembri 2015, keď členské štáty prijali záväzky premiestniť z Talianska a Grécka osoby, ktoré majú nárok na poskytnutie medzinárodnej ochrany. Z počtu 160 000 utečencov sa počas dvoch rokov podarilo premiestniť iba niečo vyše 32 000 osôb.
