Ekonomika eurozóny zatiaľ dokáže odolávať dôsledkom opätovnej eskalácie konfliktu na Blízkom východe. Hoci vývoj cien energií prináša nové riziká pre infláciu aj hospodársky rast, podniky sa podľa analytikov Národnej banky Slovenska dokážu zmenenému prostrediu nateraz prispôsobiť.
Počas júna prinieslo upokojenie situácie v Perzskom zálive pokles cien ropy a zároveň spomalenie inflácie. Tá v eurozóne klesla na 2,8 percenta z viac ako 3,2 percenta v máji. Situácia sa však začiatkom júla opäť skomplikovala. Obnovenie napätia a obmedzenia dopravy cez Hormuzský prieliv poslali ceny energií opäť nahor.
Európska centrálna banka preto upozorňuje na vysokú mieru neistoty. Dlhšie trvanie konfliktu by mohlo podľa analytikov oddialiť návrat inflácie k dvojpercentnému cieľu, ktorý ECB očakáva v priebehu roka 2027.
Napriek energetickému šoku však hospodárska aktivita v eurozóne zostáva relatívne stabilná. Zatiaľ sa neukazuje výrazný prenos vyšších cien energií do rastu miezd ani do ďalšieho zrýchľovania inflácie. Aktivita v službách sa po počiatočnom poklese postupne zotavuje a priemyslu pomáhajú aj vyššie objednávky.
Firmy sa pritom nespoliehajú iba na čakanie, ale aktívne menia svoje stratégie. Časť podnikov si vytvára zásoby, iné hľadajú alternatívnych dodávateľov alebo investujú do energetickej efektívnosti. Takmer 40 percent firiem podľa prieskumov hľadá nových dodávateľov surovín a komponentov a približne tretina investuje do úspor energií.
Zaujímavé je, že podniky zatiaľ výraznejšie neobmedzujú výrobu ani investície. Aktivitu na zasiahnutých exportných trhoch obmedzuje alebo prerušuje iba približne 8 percent firiem. Energetický šok sa preto zatiaľ nepremietol do výraznejšieho poklesu investícií či zamestnanosti.
Napriek neistote sa neznížil ani záujem podnikov o úvery. Firmy totiž potrebujú dodatočné financovanie na prispôsobenie sa novým podmienkam. Banky síce postupujú opatrnejšie, no úverové podmienky sprísnili menej, než sa pôvodne očakávalo. Dopyt podnikov po úveroch dokonca mierne vzrástol.
Analytici NBS preto upozorňujú, že eurozóna síce čelí významnému riziku, no jej ekonomika zatiaľ neprejavuje známky plošného útlmu. Firmy sa namiesto obmedzovania činnosti snažia meniť dodávateľské reťazce, investovať a hľadať spôsoby, ako fungovať aj v drahšom a neistom prostredí.
Obnovenie konfliktu zostáva rizikom pre infláciu aj hospodársky rast. Doterajší vývoj však podľa analytikov naznačuje, že eurozóna môže byť voči energetickým šokom odolnejšia než počas predchádzajúcej energetickej krízy.
