Energetická kríza spôsobená Bruselom môže zmeniť Európu na súčasť tretieho sveta

Na európskom kontinente v posledných mesiacoch dominuje téma energií. Ceny plynu, ropy a elektrickej energie vzrástli závratným tempom. Podniky i bežných občanov trápi neistota, či si budú môcť v zime vyrábať, kúriť a svietiť a či vôbec bude čím. Sme svedkami energetickej krízy, aká tu nebola celé desaťročia.

Zdá sa, že Brusel si začal uvedomovať, že potrebuje zaistiť energetickú bezpečnosť, čiže dostupnosť dostatočných dodávok energií za prijateľné ceny tak, aby nebol obmedzený ekonomický rozvoj členských krajín.

Preto začal byť ochotný udeľovať výnimky z protiruských sankcií na dovoz komodít spojených s energetickou bezpečnosťou, aj keď nahlas sa o tom nehovorí. Európskej únii sa začali otvárať oči, aj keď jej lídri vrátane predsedníčky eurokomisie Ursuly von der Leyenovej vinia z energetických problémov starého kontinentu výlučne Ruskú federáciu.

Obetný baránok
Na problematiku energií sa bližšie pozrel Kenneth Rapoza v článku Povedie európska hospodárska kríza ku globálnej recesii?, ktorý zverejnil magazín Forbes. Podľa neho sa Rusko stalo pre EÚ obetným baránkom, ktorému možno pripísať všetky energetické problémy.

Aj napriek bruselskej rétorike obviňujúcej zo všetkého Moskvu, ekonomickí analytici, sledujúci globálny biznis, vidia, že jediným zdrojom európskych problémov je katastrofálna hospodárska politika vedenia Európskej únie.

Rapoza sa zamýšľa nad tým, či ekonomická kríza, ktorá pomaly mení Európu na súčasť tretieho sveta, privedie aj ku globálnej recesii. Aj ekonomika Číny totiž pomaly spomaľuje. V jej prípade je však za tým najmä nulová politika covidu, ovplyvňujúca aj dodávateľské reťazce.

„A aj keď sa nezdá, že by z tohto dôvodu spoločnosti prepúšťali, nikto nemôže tento faktor ignorovať, keďže Čína je jediným najväčším spotrebiteľom komodít, na čo sa rozvíjajúce trhy a dokonca aj Spojené štáty spoliehajú pri exporte,“ upozorňuje v článku.

Európa pritom doteraz nepociťovala problémy s energiami. Nikto nevyzýval, aby boli energie na prídel a nežiadal poľnohospodárov či farmárov, aby používali menej hnojív, keďže nielenže sú z ropy, ale hlavne sa dovážajú predovšetkým z Ruska. Ani jeden z lídrov, sediaci v luxusnej kancelárii, nehovoril o tom, ako sa treba uskromniť.

„Toto všetko je riadené politikou. Rusko nie je jedinou krajinou na svete, ktorá má ropu a plyn, aj keď sa podľa rétoriky zdá, že si to von der Leyenová myslí,“ vraví Rapoza.

Upozorňuje, že ceny na trhoch sa zvyšujú špekuláciami. Kríza v Európe je podľa neho dôsledkom politickej chyby Bruselu. Poznamenáva, že v jej pozadí je okrem iného aj snaha vnútiť Európanom ekonomiku bez fosílnych palív a spustiť štvrtú priemyselnú revolúciu.

A aký je podiel Ruska na týchto problémoch? Hádam si nikto z vedenia únie nemyslel, že na zhabanie finančných prostriedkov centrálnej banky Ruska v hodnote presahujúcej 25 miliárd dolárov Moskva zareaguje iba obmedzením dovozu niektorého tovaru. Každému triezvo zmýšľajúcemu človeku je jasné, že dodávky zemného plynu do Európy už viac nie sú pre Rusko prioritou. Európa ho musí nájsť inde.

Napriek tomu, že ceny energií stúpajú všade, nikde neprišlo k takým výkyvom ako práve v európskych krajinách. Rapoza uvádza ako príklad, že v auguste stála v Brazílii megawatthodina elektriny 36 dolárov, v Nemecku však až 315 eur. Ceny zemného plynu vzrástli o 700 percent.

„Ak sa Európa dostane do recesie, a to sa stane, bude nakupovať menej komodít z Brazílie, Argentíny a USA, od svojich najväčších dodávateľov. Je pravdepodobné, že Európa bude aj tak nútená dovážať viac potravín z dôvodu svojej nepredvídavej potravinovej a palivovej politiky, ale to zatiaľ nie je isté.

Bude slabšia ekonomika znamenať slabší dopyt, najmä ak je inflácia vysoká, a európske spoločnosti začnú prepúšťať alebo dokonca krachovať? Indický nadnárodný výrobca ocele ArcelorMittal oznámil, že zatvorí dve oceliarne v Európe pre vysoké náklady na energiu,“ pripomína.

Technologické firmy na starom kontinente už začali znižovať počet dobre platených inžinierskych pracovných miest. Európske akcie sú slabšie ako americké a akcie väčšiny veľkých rozvíjajúcich sa trhov.

Ekonomiky v recesii
Všetky prognózy o drsnej a studenej zime v Európe však môžu byť len mediálnou drámou. Nemecko, ktoré bolo predtým rozhodnuté zatvoriť atómové elektrárne, zmenilo názor a je pripravené pokračovať v produkcii jadrovej energie. A to aj napriek nátlaku aktivistov, aby elektrárne odstavili po katastrofe v elektrárni Fukušima v Japonsku pred viac ako desiatimi rokmi.

Ak budú ceny elektriny naďalej rásť, Nemecko bude čoskoro v recesii. Bolo by lepšie investovať do ropy, plynu a jadra, aby dali trhu signál, že sa Európa nevzdáva fosílnych palív. Napriek tomu však krajina prešla od balíčkov covidovej pomoci k pomoci na zmiernenie inflácie.

„Tretí balík pomoci len málo zmení skutočnosť, že Nemecko na jeseň pravdepodobne skĺzne do recesie,“ predpovedal podľa agentúry Reuters hlavný ekonóm Commerzbank Joerg Kraemer. Hlavný ekonóm ING Carsten Brzeski pre agentúru Reuters povedal to isté: „Pomoc pravdepodobne nepomôže zabrániť tomu, aby celá ekonomika upadla do recesie.“

Európa by sa ľahko mohla stať súčasťou tretieho sveta. Podľa niektorých prognóz pri takýchto tendenciách India onedlho predbehne Nemecko z hľadiska ukazovateľov HDP.

Európske ekonomiky sú nažive vďaka stimulom. To však zhoršuje infláciu a pridáva sa k už aj tak vysokým tlakom spôsobeným vysokými cenami paliva a potravíni. V niektorých častiach Európy už začali šetriť elektrinu, ako napríklad v Nemecku.

Politici sa však tvária, že všetko je v poriadku. Holandský premiér Mark Rutte je dokonca pripravený na „Európu tretieho sveta“. „Nemôžete pomôcť každému, my na Západe budeme o niečo chudobnejší z dôvodu vysokej inflácie a vysokých nákladov na energiu,“ povedal v máji, keď začali rásť ceny.

Medzinárodný menový fond znížil prognózy rastu na rok 2023 pre Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko. V Spojenom kráľovstve inflácia prvýkrát za 40 rokov stúpla nad 10 percent. Bank of England predpovedá, že inflácia onedlho presiahne 13 percent.

„Problém Európy je v tom, že robí jednu politickú chybu za druhou a situáciu zhoršuje ešte aj svojou megachamtivosťou. Economist Intelligence Unit medzitým znížila svoje prognózy rastu globálnej ekonomiky. Budúci rok vyzerá lepšie takmer pre každého okrem Európy,“ píše v článku Rapoza.

Čínska ekonomika by mala vzrásť o 5,3 percenta, indická o 5,1, americká o 1,2, ale ekonomika únie len o 0,3 percenta. Tieto čísla však budú ešte nižšie, ak Brusel nezmení svoju potravinovú a hospodársku politiku. Keď trh pocíti zmenu postoja, ceny ropy a zemného plynu klesnú, aj keď dodávky zostanú obmedzené.

„Potom bude treba vyriešiť problém inflácie, ktorá závisí od Európskej centrálnej banky a od stimulov. ECB sa buď vzdá svojho programu na boj proti inflácii, alebo ho zníži na polovicu spomalením ekonomiky.

Ak americkí politici nebudú kopírovať európsku potravinovú a energetickú politiku, situácia v Spojených štátoch by mala byť dobrá a americký trh zostane najpevnejším zo všetkých západných trhov,“ myslí si Rapoza.

Namiesto silnej, stabilnej a rastúcej ekonomiky sa z Európy stáva upadajúci región. Podľa analytikov nás čaká vlna deindustrializácie. A ak sa firmy postupne presunú do iných častí sveta, kde nájdu lepšie podmienky na svoju činnosť, z krízy sa tak skoro nespamätáme.