Turecko sa nechystá z Cypru sťahovať vojakov, kým to neurobí Grécko. Po neúspešných rokovaniach 12. januára v Ženeve prezident Recep Tayyip Erdogan vyhlásil, že Turci zostanú na ostrove naveky a Atény nemajú očakávať nijaké riešenie, kde by Ankara nevystupovala ako garant.
Proti tomu, aby v severnej, tureckej časti Cypru zostala po dosiahnutí dohody turecká armáda, sa vyslovil prezident gréckej časti ostrova Nikos Anastasiadis. Ankara však na zotrvaní svojich 30-tisíc vojakov trvá s tým, že sú garantom vyše 40 rokov trvajúceho pokoja. Podľa cyperskej tlače pritom nevylučuje postupné znižovanie ich počtu.
Erdogan žiada, aby ostrov opustili všetky cudzie jednotky. Zároveň obviňuje Grécko ako jedného z garantov mierového projektu, že „opäť uteká pred riešením cyperského problému“.
Medzinárodná konferencia politikov o znovuzjednotení ostrova, na ktorej sa okrem lídrov oboch častí ostrova zúčastnili aj šéfovia diplomacií Grécka, Turecka a Veľkej Británie i zástupcovia OSN a EÚ, sa v Ženeve skončila bez dohody. Po prvý raz sa rokovalo o bezpečnostných otázkach týkajúcich sa tohto stredomorského ostrova, vyše 40 rokov rozdeleného na dve časti.
Prezidenti oboch častí ostrova Nikos Anastasiadis a Mustafa Akinci si vymenili mapy s navrhnutým konečným rozdelením budúcej cyperskej federácie, čo možno považovať za historický krok. Ani jedna strana však nie je spokojná s plánom tej druhej.
Cyprus je od tureckej invázie v roku 1974 rozdelený na Severocyperskú tureckú republiku, ktorú uznáva len Turecko, a Cyperskú republiku. Ostrov síce je členom EÚ, ale de facto len jeho grécka časť. Tá už niekoľko rokov blokuje rozhovory o vstupe Turecka do únie, lebo Ankaru považuje za okupanta severnej časti ostrova. Cyprus býval kedysi britskou kolóniou a Veľká Británia má doteraz na jeho území dve vojenské základne.
