Nielen zber a zápis ľudových piesní, ale aj podoba nárečia boli cieľom takmer trojročného výskumu zvolenskej etnografky Andrey Jágerovej v blízkej obci Ostrá Lúka. Výsledkom je publikácia s názvom Písanka s pesničkami, ktorá obsahuje stovku piesní.
„Počas výskumu som absolvovala desiatky rozhovorov s tamojšími obyvateľmi. Veľkú časť materiálu mi tiež poskytla vedúca miestneho folklórneho súboru Anna Bartošová, ktorá zbiera ľudové piesne,“ povedala pre TASR Jágerová.
„Pomohli mi pri tom aj bohaté archívy nahrávok Slovenského rozhlasu, Slovenskej akadémie vied či Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra a Slovenského národného múzea v Martine,“ dodala.
Podľa nej je už dnes veľmi ťažké určovať pôvod piesní, teda meno obce a miesta, kde tá-ktorá pesnička vznikla. „Ľahšie je to už s piesňami, ktoré vznikli po 2. svetovej vojne, keď vznikala takzvaná povojnová piesňová tvorba. V čase združstevňovania totiž vzniklo veľa družstevných pesničiek, z ktorých mnohé už majú aj svojich autorov,“ priblížila.
Okrem zberu a zápisu piesní sa zaoberala aj jazykom a tamojším nárečím. „Z pôvodného nárečia existujú dnes v obci už len jeho zlomky. Zaujímavé je, že v Ostrej Lúke sa využívalo takzvané druhotné mäkčenie. Miestni napríklad povedia „ťeň mlaďý chlapec“, uviedla ďalej.
Špecifikom Ostrej Lúky je, že ľudia tam do dnes vo veľkom používajú „n“ namiesto „m“. Tak napríklad nepovedia „tam“, ale „tan“, namiesto „chodím“, hovoria „chodín“ a podobne. Pri podstatných menách sa používali tvary, ako napríklad gombíke, rebríke, cukríke.
„Zistila som však, že podobným spôsobom hovoria aj obyvatelia susednej Dobrej Nivy a tiež v neďalekej obci Breziny či Dubové, ale napríklad aj v trochu vzdialenejších Pliešovciach a Sáse. Ľudia sa domnievajú, že tieto nárečové prvky sú v Ostrej Lúke vplyvom nemeckého elementu, ktorý bol v tejto oblasti prítomný celé stáročia,“ uzatvorila.
