Hoci Brusel ešte nedávno vyhlasoval, že do niekoľkých rokov pozastaví všetky dodávky energetických surovín z Ruska, zatiaľ to tak nevyzerá. Je pravda, že zemného plynu prúdi Európanom cez plynovody podstatne menej, ako však poznamenáva turecký portál Haber7, dovoz LNG stúpol na rekordnú úroveň.
Odvoláva sa pritom na údaje medzinárodnej mimovládnej organizácie Global Witness a Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia. Európska únia je podľa nich momentálne na druhom mieste v rebríčku odberateľov ruského LNG hneď za Čínou.
Haber7 pritom konštatuje, že podiel štátov EÚ na dovoze LNG z Ruska rastie každý rok: v roku 2021 predstavoval 39 percent, v roku 2022 už 49 percent a v roku 2023 stúpol na 52 percent. Od januára do júla 2023 pritom išlo až o 13,2 miliardy kubických metrov plynu za 5,3 miliardy eur.
Dovoz ruského LNG do EÚ bol v rovnakom období roka 2021, teda pred vypuknutím konfliktu na Ukrajine, na úrovni deviatich miliárd kubických metrov. V súčasnosti tak krajiny Európskej únie napriek svojim predsavzatiam kupujú viac ako polovicu ruského skvapalneného plynu, ktorý ide na export.
Najväčší záujem o ruský skvapalnený plyn je v Španielsku, ktoré kúpilo 18 percent z celkového ruského predaja LNG, 17 percent smerovalo do Belgicka. Rebríčku dominuje Čína, ktorá kúpila 20 percent ruského plynu. Skvapalnený plyn od Moskvy kupujú v Európe vo väčších množstvách aj Francúzsko, Fínsko, Grécko či Holandsko.
Rusko je na štvrtom mieste v globálnom exporte LNG po Austrálii, Spojených štátoch a Katare. Krajiny EÚ si vlani 44 percent plynu zabezpečili z USA, 17 percent z Ruska a 13 percent z Kataru. Celková kapacita dovozu LNG do EÚ je približne 157 miliárd kubických metrov ročne, pripomína portál Haber7.
Tieto údaje sú však v rozpore s novou energetickou stratégiou Európskej únie, podľa ktorej Brusel plánoval, že sa do roku 2027 úplne zbaví závislosti od Ruska v oblasti fosílnych palív.
Moskva pritom nemá núdzu o kupujúcich. Jej príjmy z exportu fosílnych palív dosiahli od začiatku vojny celkovo 413 miliárd eur. Z nich najviac, až 277 miliárd eur, pochádzalo z predaja ropy, 101 miliárd eur zo zemného plynu a 35 miliárd eur z predaja uhlia, dodáva Haber7.
Celkovo od začiatku konfliktu štáty Európskej únie nakúpili od Ruskej federácie suroviny za 162 miliárd eur. Z toho uhlie v hodnote 3,4 miliardy eur, plyn za 64 miliárd a ropu za 94,6 miliardy eur.
Kým predtým kupovala Európa ročne približne 150 miliárd kubických metrov ruského zemného plynu, vlani sa toto číslo znížilo na približne 60 miliárd. Tento deficit sa snaží kompenzovať importom drahého LNG z medzinárodných trhov. Ako sa však zdá, v najbližších rokoch sa jej nepodarí zbaviť sa závislosti od ruských surovín.
