Kríza medzi Ruskom a Západom sa prejavuje aj v odmietaní ruských energií. Predovšetkým Európska únia sa snaží nájsť iné zdroje surovín, keďže nemá dosť vlastných zásob. Nedostatok zemného plynu sčasti pokrýva dovozom skvapalneného plynu z USA, ide však o cenovo aj ekologicky náročné riešenie.
V tejto situácii Turkménsko znovuobnovuje plány na vybudovanie transkaspického plynovodu, ktorý by mal viesť až do Európy. Chudobný stredoázijský štát by tak vďaka vývozu plynu dokázal podstatne zvýšiť svoje príjmy. Turkménsko má totiž jedny z najväčších zásob zemného plynu na svete, ale ťaží z nich len veľmi málo.
Kalkulácie Bruselu
Myšlienka vybudovania tohto plynovodu sa objavila už dávnejšie. Dlhodobo ho podporuje Európska únia, ktorá jeho výstavbu začala plánovať už v roku 2011. Bol za tým zámer Bruselu odoberať plyn z iného zdroja ako z Ruska a ekonomicky tak oslabiť Moskvu.
Svedčí to o tom, že znovupripojenie Krymu k územiu Ruskej federácie v roku 2014 a špeciálna vojenská operácia na Ukrajine od roku 2022 sú len zámienkou protiruských sankcií a snáh Západu „odstrihnúť“ sa od ruských energií.
Plynovod by mal viesť z ložiska plynu Turkmenbashi cez Kaspické more do Azerbajdžanu, odtiaľ do Turecka a končiť by mal v Európe. Prechádzať bude aj cez more, a to v hĺbke 300 metrov.
Podľa plánov by tmal byť plynovod schopný dodávať 75 miliárd kubických metrov zemného plynu ročne. Do Európy však bude podľa predbežných plánov zatiaľ ročne smerovať 30 miliárd kubických metrov.
Veľkú časť plynovodu predstavuje námorná trasa z Turkménska do Azerbajdžanu a v posledných rokoch boli spustené pozemné časti v Turecku a Azerbajdžane, ktorý medzitým dokončil južný plynový koridor (SGC).
V období od januára do apríla 2022 bolo cezeň na európsky trh dodaných približne 954 miliónov kubických metrov plynu. Transkaspický plynovod bude v skutočnosti predstavovať rozšírenie sústavy SGC smerom na východ.
Turkménsko má po Rusku, Iráne a Katare štvrté najväčšie zásoby plynu na svete, pričom väčšina jeho energetických zdrojov zostáva nevyužitá.
Jeho zásoby sa odhadujú na 24 biliónov kubických metrov, pričom v posledných rokoch boli objavené ďalšie plynové polia. Ročná produkcia plynu v Turkménsku je 63 miliárd kubických metrov, z čoho asi 30 miliárd sa vyváža do Číny, časť do Ruska a Iránu a časť sa spotrebuje na domácom trhu.
Zverejnený plán rozvoja turkménskeho ropného a plynárenského priemyslu predpokladá zvýšenie produkcie zemného plynu počas najbližších siedmich rokov na 250 miliárd kubických metrov ročne.
V prípade, že by sa vybudovala transkaspická dopravná infraštruktúra, Turkménsko by mohlo plne pokryť európske potreby plynu. Pri predpokladanom objeme dodávok 30 miliárd kubických metrov ročne by Ašchabad pri súčasných zásobách dokázal pokrývať časť európskej spotreby až 800 rokov.
Chýbajúce financie
Zamýšľaná výstavba turkménskeho plynovodu však napriek podpore európskych krajín a Turecka naráža na niekoľko vážnych prekážok. V prvom rade celý projekt potrebuje plánovanie, inžinierske práce, financovanie, obchodné zmluvy o predaji a zmluvy na výstavbu platformy a miestnej infraštruktúry, ako aj rozvoj sústavy plynovodov SGC, ktorá prechádza Tureckom.
Najväčším problémom sú chýbajúce financie. Podľa analýz je na vybudovanie plynovodu potrebných viac ako 20 miliárd dolárov, a to presahuje finančné možnosti Turkménska i Azerbajdžanu.
V Turkménsku okrem toho vládne totalitný režim, čo nie je zárukou stability v krajine, a teda ani spoľahlivosti dodávok. Na takýto neistý projekt je problematické nájsť investorov.
Ruky preč od financovania dáva aj Azerbajdžan, cez ktorý má plynovod ďalej viesť. Baku je ochotné zabezpečiť len tranzit plynu. Podľa azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva by mali stavbu financovať európske spoločnosti, prípadne fondy EÚ. Ak by však stavbu skutočne financovala Európa, nebude dokončená skôr ako v roku 2030.
Turkménsko sa okrem toho snaží o dlhodobú zmluvu, aby malo zaručený návrat svojich investícií, Európa však má záujem iba o krátkodobé zmluvy. Zaujímavé je, že režim v Turkménsku Bruselu vôbec neprekáža, ale pri niektorých krajinách kladie taký dôraz na otázky demokracie a dodržiavania ľudských práv.
Transkaspický plynovod však predstavuje aj problém iného charakteru. Keďže má reagovať na európske a turecké potreby plynu, bol by vážnym konkurentom iránskeho plynu. Irán dnes pokrýva časť tureckej spotreby plynu, ale v prípade spustenia transkaspického projektu Ankara pravdepodobne prejde na turkménsky plyn.
Projekt je problematický aj pre Čínu. Peking totiž plánuje monopolizovať turkménsky plyn pre svoju rastúcu ekonomiku. Preto by mohol byť prekážkou exportu turkménskeho plynu do Európy, keďže ho sám plánuje odoberať.
Pre globálne zmeny na svetových trhoch, vyvolané protiruskými sankciami, by sa transkaspický plynovod mohol stať jednou zo strategicky najdôležitejších stavieb Eurázie. Sprevádza ho však také množstvo problémov, že sa smelý projekt nakoniec možno ani nedočká realizácie.
