Poslanci Európskeho parlamentu v Štrasburgu podporili návrhy na zlepšenie situácie občanov EÚ, žijúcich v inom členskom štáte a chcú voliť alebo kandidovať v európskych a miestnych voľbách. Parlament prijal dva návrhy týkajúce sa volebných práv občanov EÚ s bydliskom v inom členskom štáte v súvislosti s európskymi a komunálnymi voľbami.
Za správu týkajúcu sa európskych volieb zahlasovalo 500 poslancov, 143 bolo proti a deviati sa hlasovania zdržali. Správa týkajúca sa komunálnych volieb bola prijatá 504 hlasmi, proti bolo 79 poslancov a 69 sa hlasovania zdržalo.
Poslanci žiadajú zrušenie tzv. ustanovení o výnimkách, ktoré umožňujú členskému štátu obmedziť volebné práva štátnych príslušníkov iných krajín EÚ, ak predstavujú viac ako 20 percent všetkých občanov EÚ s pobytom na jeho území. Podľa poslancov by sa mala odstrániť aj možnosť vyhradiť si najvyššie pozície miestnej samosprávy pre vlastných štátnych príslušníkov.
Zákonodarcovia ďalej požadujú záväzné pravidlá týkajúce sa systému proaktívnej registrácie voličov (hneď ako sa občan zaregistruje na pobyt v inej krajine EÚ) a informácií o volebných právach a lehotách, ktoré majú byť ponúknuté novo zaregistrovaným rezidentom z krajín EÚ v úradnom jazyku únie, ktorým hovoria.
Nové pravidlá by sa mali týkať aj uplatňovania rovnakých noriem na všetkých občanov EÚ, či už štátnych príslušníkov krajiny alebo z iného členského štátu, ktorí chcú kandidovať vo voľbách. Parlament vyzval členské štáty, aby zraniteľným skupinám vrátane osôb so zdravotným postihnutím a duševnými chorobami uľahčili uplatňovanie ich volebných práv.
Poslanci podporujú alternatívy k osobnému hlasovaniu v podobe hlasovania prostredníctvom pošty, predbežného hlasovania, hlasovania cez splnomocnenca a online hlasovania. Rada EÚ, zložená z členských štátov, teraz musí rozhodnúť, ako zmeniť pravidlá. Musí sa tak stať jednomyseľne po porade s europarlamentom.
Údaje z roku 2020 hovoria, že podiel občanov Európskej únie, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iného členského štátu a na ktorých sa vzťahuje právo voliť, sa medzi jednotlivými členskými krajinami výrazne líši.
Na prvom mieste je Luxembursko so 40,4 percenta ľudí s občianstvom inej krajiny EÚ, zatiaľ čo Poľsko (0,09 percenta) je posledné. Na Cypre, v Írsku, Belgicku, Rakúsku a na Malte sa tento podiel pohybuje od sedem do 14 percent voličov.
