Jarná ekonomická prognóza Európskej komisie (EK) na rok 2026, zverejnená vo štvrtok, predpovedá, že rast reálneho HDP Slovenska v roku 2026 zostane mierny, na úrovni 0,8 %, a v roku 2027 sa zvýši na 1,5 %. Komisia skonštatovala, že hospodársky rast na Slovensku stagnuje v dôsledku neistoty a fiškálnej konsolidácie.
Komisia uviedla, že domáci dopyt zostane utlmený v dôsledku fiškálnej konsolidácie a krízy na Blízkom východe, zatiaľ čo eurofondy podporia investície. Po zvýšení ciel v roku 2025 sa očakáva, že obchodná aktivita narastie až v roku 2027.
Inflácia sa v roku 2026 predpokladá na úrovni 4,3 % – mierny nárast v porovnaní s rokom 2025. Inflácia sa v roku 2027 očakáva na úrovni miernej inflácie 3,2 %.
Po vlaňajšom tlmenom raste o 0,8 % eurokomisia očakáva, že reálny HDP zostane v roku 2026 nezmenený na úrovni 0,8 %. Súkromná spotreba bude k rastu prispievať negatívne, brzdiť ju bude fiškálna konsolidácia a dôsledky konfliktu na Blízkom východe. Verejné a súkromné investície by mali podporiť rast a čerpanie eurofondov by malo zostať silné.
Čistý export v roku 2025 preukázal odolnosť a v roku 2026 by mal k rastu prispieť pozitívne. Export môže byť počas roka 2026 obmedzený v dôsledku globálnej neistoty a vystavenia slovenského priemyslu obchodnému geopolitickému napätiu a rastúcej globálnej konkurencie.
V roku 2027 sa predpokladá rast reálneho HDP na úrovni 1,5 %, poháňaný oživením súkromnej spotreby a zvýšením príspevku čistého exportu k rastu. Po oživení zahraničného dopytu sa očakáva, že rast exportu sa v roku 2027 opäť zrýchli, podporený spustením novej továrne na výrobu automobilov.
Verejné investície by mali negatívne prispieť k rastu, keďže sa blíži koniec plánu obnovy. Investície do obrany a súkromné investície by sa mali zvýšiť.
Rast súkromnej spotreby by sa mal v roku 2027 zvýšiť, hoci ďalšia konsolidácia môže rast zabrzdiť. Riziká sa očakávajú v dôsledku konfliktu na Blízkom východe.
Vlani miera nezamestnanosti dosiahla 5,4 %. Trh práce zostáva napätý s veľkým dopytom po pracovnej sile v určitých odvetviach, spolu s vysokým prílevom zahraničných pracovníkov. V roku 2026 sa predpokladá, že miera nezamestnanosti vzrastie na 5,7 %, po miernom uvoľnení trhu práce v dôsledku slabšej hospodárskej aktivity. Opatrenia zvyšujúce daňové zaťaženie práce a plánované zníženie miezd vo verejnom sektore zrejme ovplyvnia disponibilný príjem. Rast odmien zamestnancov sa v roku 2026 spomalí a rast reálnych miezd bude mierne negatívny. V roku 2027 sa vráti k pozitívnej trajektórii.
Verejný deficit sa v roku 2025 znížil na 4,5 %, najmä v dôsledku opatrení na fiškálnu konsolidáciu vrátane úprav sadzieb DPH, dane z príjmu právnických osôb a zavedenia dane z finančných transakcií. Deficit bol však nižší, ako sa očakávalo, aj v dôsledku znížených vojenských výdavkov.
EK predpokladá, že verejný deficit v roku 2026 vzrastie na 4,6 % a v roku 2027 (za predpokladu nezmenenej politiky) na 5,4 %, čo znamená, že verejný dlh zostane na rastúcej trajektórii. To pramení najmä z vyšších verejných investícií do obrany a národného spolufinancovania projektov financovaných EÚ.
Stratégia fiškálnej konsolidácie sa v roku 2026 zameriava na zmrazenie miezd vo verejnom sektore a reformy zamerané na zvýšenie príjmov – progresívnejší systém dane z príjmu fyzických osôb, 50-percentné zníženie odpočítateľnosti DPH pre súkromne používané firemné vozidlá a jednorazová daňová amnestia z historických nedoplatkov. Čistý fiškálny vplyv týchto opatrení bude zmiernený opatreniami v oblasti výdavkov, najmä zvýšením miezd učiteľov a rozšírením programov podpory v energetike.
Komisia predpokladá, že pomer dlhu k HDP pre vládu bude rásť, najmä v dôsledku očakávaných deficitov, zo 61,4 % v roku 2025 na 63,7 % v roku 2026 a stúpne na 66,9 % v roku 2027.
