Európska komisia (EK) navrhla operačnú stratégiu navracania migrantov. Tie by mali byť rýchlejšie a v súlade s právom EÚ a Chartou základných práv. Táto stratégia má prispieť k diskusiám počas neformálneho zasadnutia Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci v Štokholme.
Stratégia EK sa zameriava na štyri kľúčové oblasti: cielené akcie zamerané na okamžité potreby vrátane spoločných operácií návratu vo vymedzených tretích krajinách; urýchlenie procesu návratov; poradenstvo v oblasti návratov a reintegrácie; a digitalizácia riadenia návratov.
Podľa návrhu EK návratový systém EÚ by mal slúžiť ako odstrašujúci prostriedok, ktorý pomôže znížiť nebezpečnú a nelegálnu migráciu, zabráni vykorisťovaniu migrantov narúšaním obchodných modelov zločineckých sietí prevádzačov a podporí bezpečné a legálne cesty pre utečencov. Komisia v tejto súvislosti navrhuje vymenovať koordinátora EÚ pre návratovú politiku.
Eurokomisia okrem iného navrhuje, aby každý členský štát zefektívnil a optimalizoval postupy v úplnom súlade so základnými ľudskými právami, vrátane ochrany osobných údajov, vďaka čomu budú návraty rýchlejšie a efektívnejšie. Štatistický úrad EÚ Eurostat zistil, že z 340.515 rozhodnutí o návrate utečencov vydaných v roku 2021 bolo skutočne vykonaných iba 21 percent.
Okrem toho päť členských štátov EÚ je zodpovedných za 80 percent všetkých návratov, čo umožňuje aj spolupráca s agentúrou Frontex. Preto je podľa EK dôležité vypočuť výzvy členských štátov na zvýšenie podpory agentúry Frontex v oblasti návratovej politiky.
Ďalšou výzvou je nedostatočná spolupráca s krajinami pôvodu migrantov, lebo účinná a včasná identifikácia a vydávanie cestovných dokladov má významný vplyv na návraty. Pri zdĺhavých a nejasných postupoch rastie riziko úteku migrantov a marenie návratov.
Problémom je aj to, že niektoré tretie krajiny odmietajú nedobrovoľné návraty, obmedzujú ich len na konkrétne kategórie (páchatelia trestných činov) alebo neuznávajú žiadosti o readmisiu, čím sa počet návratov v praxi znižuje.
