Bývalá ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková sa na sociálnej sieti vyjadrila k jej nástupkyni Natálii Milanovej, ktorú na post šéfky rezortu kultúry nominovalo hnutie OĽaNO. Laššáková píše, že výmenou vlády sa na Slovensku nevymenilo len politické zoskupenie, ale podľa nej aj zo dňa na deň spoločenské hodnoty.
„Pred voľbami – a vlastne počas celých dvoch rokov môjho funkčného obdobia – sa v istých médiách objavovala kritika adekvátnosti môjho vzdelania a skúseností k postu šéfky rezortu kultúry. Ešte som poriadne nestihla vyjsť z Prezidentského paláca s poverením v ruke a už boli na námestiach tí ‘kompetentní’ – a hodnotili…“
„Skúsim im teraz otvoriť oči. Možno už majú viac času na čítanie. Viac ako dve desaťročia práce v Slovenskom rozhlase (dnes RTVS) na rôznych postoch – redaktorka, moderátorka, vedúca Redakcie spravodajstva a publicistiky… V archíve RTVS sa nachádza viac ako tritisíc mojich príspevkov, ucelených relácií, dokumentárnych pásiem… Ďalšia inštitúcia – Park kultúry a oddychu.
Ako programová manažérka som sa stretávala s kultúrou na dennodennej báze v mnohých podobách. Štátna vedecká knižnica – síce krátke, ale veľmi príjemné obdobie, čuduj sa svete – opäť plné výstav, koncertov a… kultúry. Popri zamestnaní – práca predsedníčky kultúrnej komisie VÚC a členka komisie kultúry Mesta Banská Bystrica. Viac ako dvanásť rokov.“
„Usudzujem, že podľa trendov novej vlády sú nároky oveľa nižšie. Aby ste sa stali kompetentným ministrom kultúry SR a v súčasnosti naplnili kritéria odborníka a mohli teda byť ministerkou, stačí vám vysokoškolské vzdelanie – dejepis, slovenský jazyk a literatúra. Príslušná prax asi až taká potrebná nie je, toto stačí, aby ste boli v liberálnom svete odborníkom.“
Laššáková tým naráža na odbornosť novej ministerky kultúry Natálie Milanovej, ktorá je bývalou učiteľkou. V roku 2018 nastúpila do NR SR ako náhradníčka na uprázdnený post poslanca po Jozefovi Viskupičovi (OĽaNO), ktorého zvolili za predsedsedu Trnavského samosprávneho kraja.
Dodala, že predtým, ako nastúpila na post šéfky rezortu kultúry, poznala celoslovenskú realitu v kultúrnych – nielen štátnych – inštitúciách. „Mojou snahou bolo vytvoriť systém širokospektrálnej podpory.
Napríklad aj osvetovým strediskám, pretože tie, chvalabohu, sú stále významnými nositeľmi a šíriteľmi kultúry v krajine, ochotníckym či ‘vuckárskym’ divadlám – formou štvormiliónovej dotácie cez Fond na podporu umenia pri príležitosti Roku slovenského divadla a pokračovať by som mohla ďalej. Obyčajná vyvážená podpora celého rezortu a kultúry naprieč Slovenskom.“
Laššáková poznamenala, že zatiaľ zaregistrovala iba to, že nová ministerka si všimla z tridsiatich len dve naše kultúrne inštitúcie. „Budem jej držať palce, aby našla mešec z gumy – ak niekomu chce pridať – zákonite musí inde ubrať. Veľmi pozorne budem sledovať – komu sa bude odoberať. Zdá sa, že sme na Slovensku otvorili nové dvere hodnôt, ktorým človek s chrbtovou kosťou bude len ťažko rozumieť,“ uzavrela.
