Kultúrnou udalosťou na Slovensku číslo jeden je v týchto dňoch bez preháňania film Mariany Čengel Solčanskej a Rudolfa Biermanna Sviňa. Je prezentovaný ako politický triler a už na svojom začiatku obsahuje oznam o tom, že všetko vo filme má byť fikciou.
Nevedno, či sa tvorcovia takto zahrávajú s inteligenciou divákov, keďže každému dospelému človeku, ktorý žije na Slovensku, je jasné, že film propagandistickým spôsobom zobrazuje známe kauzy vlád vedených Smerom – predovšetkým prípad Čistý deň a dianie spojené s vraždou novinárskeho eléva Jána Kuciaka. Fakty sa v ňom miešajú s polopravdami a výmyslami. A zrejme nie náhodou iba pár dní pred parlamentnými voľbami.
Skôr teda ide o akúsi snahu tvorcov vyhnúť sa prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti. Tvorcovia siahli po osvedčenom postupe, použitom ešte vo filme Únos, odohrávajúcom sa v časoch Mečiarovej vlády – ani tam nezaznelo nijaké konkrétne meno, napriek tomu bolo všetkým hneď jasné, o kom a o čom je reč.
V posledných rokoch vznikli aj iné filmy obsahujúce politickú líniu. Podstatné však je, že Sviňa už nie je prvým filmovým dielom reflektujúcim nedávnu politiku. Tým prvým bol spomenutý Únos. V tomto prípade teda nejde o akési „šokovanie“ verejnosti. Vlastne ide väčšmi o vsadenie na už osvedčený model.
Takisto možno povedať, že bežný dospelý divák sa z filmu nedozvie nič, čo by už pred jeho návštevou nevedel. Ten, kto nemá v láske stranu Smer a súčasnú vládnu koalíciu, si jednoducho príde do kina po svoju porciu „hejtu“. Jeho politický názor film nijako nezmení, len sa v ňom utvrdí. Naopak, odlišne orientovaný volič pravdepodobne na Sviňu vôbec nepôjde.
Ale ešte je tu ďalšia významná skupina divákov, a to sú mladí ľudia, tínedžeri, dvadsiatnici, v mnohých prípadoch prvovoliči. Tí zväčša nie sú dobre zorientovaní v politickom dianí a reáliách – už taká kauza Gorila je pre nich vlastne „pravekom“.
Sviňa im nepredkladá súbor faktov, ale skôr jednoznačnú emóciu. Nenabáda divákov premýšľať a vytvárať si vlastný úsudok – jednoduchými propagandistickými skratkami ich priamo usmerňuje, čo si majú myslieť o vláde a politike na Slovensku. Myšlienkovým odkazom diela je, že vláda rovná sa mafia, ktorej svinstvá odhalil čestný a spravodlivý novinár a preto prišiel o život.
Je jasné, že pre mladých ľudí je filmové umenie jedným z dôležitých médií a zdrojov informácií – určite dôležitejším, ako večerné televízne správy. Nedávno som bol na podujatí zameranom na pedagógov. Pedagogika ako veda sa snaží všestranne rozvíjať človeka a jeho schopnosti. V rokoch po Nežnej revolúcii však vidíme, že záujmy pedagogiky a na druhej strany záujmy komercie a komerčnej kultúry idú jasne proti sebe.
Kým doteraz amerikanizujúca komerčná kultúra odovzdávala len posolstvo o konzume a voľnom „užívaní si“ života, teraz sa k tomu pridáva ešte aj politický osteň. Teda – „milý mladý človek, už sa nielen zabávaj a bezstarostne si užívaj, nemysliac na následky“, ale najnovšie aj: „Nenáviď tých, ktorí ti v tom bránia a to sú títo“.
Sviňa z umeleckého hľadiska rozhodne nie je výnimočným počinom – aj keby by sme sa sklonili pred silou jej sugestívnych, depresívnych scén. Je skôr len ďalším krôčikom k podmaneniu si predovšetkým mladej generácie liberálnou ideológiou so všetkým, čo k tomu patrí. Je to len ďalšia kvapka jedu, ktorý tieto liberálne sily už dlhé roky rafinovane nalievajú do nášho národného organizmu, aby sa oslabila jeho imunita a aby sa v konečnom dôsledku poddal.
Film netreba preceňovať ani podceňovať. Pre národne cítiaceho občana Slovenska by mal byť najmä pripomienkou toho, ako hlboko je naša spoločnosť rozdelená a na akých základoch. A že s tým treba ustavične a priam každodenne z našej strany niečo robiť.
