V automatizovanom svete bude čoraz menej práce pre ľudí. Stroj stačí naprogramovať a pri akejkoľvek činnosti sa zaobíde prakticky bez človeka. Napríklad v japonskom pivovare technika naplní aj zabalí 1 500 plechoviek za minútu a zamestnanci len kontrolujú kvalitu výrobkov.
Množstvo inovácií zvyšuje naše pohodlie, na druhej strane však vzniká reálne nebezpečenstvo zníženia množstva pracovných miest. Správa, že na budúci rok vyjdú na britské diaľnice prvé testovacie samoriadiace kamióny, vyvolala strach tamojších šoférov o živobytie. Helsinky preto spustili zaujímavý experiment: testujú základný príjem pre všetkých ľudí bez nevyhnutnosti pracovať.
V rámci experimentu dostáva náhodne vybraných dvetisíc nezamestnaných Fínov v produktívnom veku mesačne od štátu 560 eur. Môžu si pritom aj nájsť prácu – všetko, čo zarobia, len zvýši ich príjem a nemá to nijaký vplyv na podporu. Dôsledky všeobecného základného príjmu sa potom porovnajú s kontrolnou skupinou ľudí rovnakého typu, ktorí nijaký zaručený príjem nemajú.
Systém základného príjmu pre všetkých by mohol nahradiť komplikované sociálne dávky. Podľa propagátorov prinesie tento systém ľuďom pocit istoty aj ochotu riskovať a podnikať. Nevýhodou je jeho nákladnosť, a tak ho testujú krajiny, ktoré si to môžu dovoliť. Konkrétne fínska vláda vyčlenila na projekt 20 miliárd eur. Pridalo sa aj kanadské Ontário, na spustenie vlastného projektu sa pripravuje i Holandsko.
Testované skupiny sa podľa analytikov správajú bežne. Ťažko však predpokladať, aká situácia by zavládla pri zavedení takéhoto systému celoplošne. „Väčšina ľudí by pravdepodobne zostala doma niekoľko týždňov či dokonca mesiacov, ale o chvíľu by ich to omrzelo,“ myslí si riaditeľka Ottawa Poverty Reduction Network Linda Lalondeová.
Švajčiari však takýto systém vo vlaňajšom referende odmietli. Podľa prieskumu bol za tým strach, že ľudia nie sú na peniaze zadarmo pripravení a takýto štedrý systém by zneužívali. Aj teoretické štúdie zo Spojených štátov amerických prišli k záveru, že podobný systém odrádza od práce.