„Hospodárske a strategické zblíženie Ruska a Iránu je výrazným príkladom toho, ako sankcie kongresu udierajú po samotných USA,“ píše americký časopis Forbes. Ocitnúc sa na jednej lodi pre opatrenia amerických zákonodarcov, Moskva a Teherán rozvíjajú aktívnu spoluprácu. Len pred pár dňami podpísali dohodu o spoločnej výrobe vagónov pre cestujúcich na sumu 2,5 mld. USD. Dovtedy podpisovali dohody aj v iných oblastiach. Irán si kupuje ruskú vojenskú techniku, konkrétne helikoptéry Mi-17 a rôzne raketové systémy.
Ruské ropné a plynárenské spoločnosti tiež aktívne pôsobia v Iráne. V júni Gazprom získal kontrakt na osvojenie náleziska plynu Farzard B. Obchodná výmena medzi Ruskom a Iránom sa v roku 2016 zdvojnásobila a Forbes uvádza, že čoskoro bude nad 10 mld. USD. Pričom v roku 2014 predstavovala len „mizivých“ 1,68 mld. dolárov.
Americké spoločnosti si môžu dovoliť s Iránom biznis len vo dvoch sférach – s perzskými kobercami a komerčnými lietadlami, píše Forbes. USA si kvôli vlastným sankciám nemôžu „odhryznúť ani kúsok piroha“ z prudko sa rozvíjajúcej islamskej republiky.
Čo sa týka obchodov s Iránom, Washington má okrem toho seriózny vplyv na európske spoločnosti. Napríklad podľa niektorých údajov francúzskej spoločnosti Total a niektorým ďalším západným firmám nie je bez povolenia Washingtonu možný vstup na iránsky trh. Rusku sa preto otvára množstvo príležitostí.
Forbes uvádza, že v našej epoche obrovského medzinárodného obchodu a investícií štáty získavajú nátlakové páky a možnosti vplývať jeden na druhého kvôli ekonomickej aktivite a spoločným projektom.
„Tí, ktorí nasadzujú sankcie, sa fakticky sami vyraďujú z hry, ponechávajúc súperom možnosti na získanie doplnkového bohatstva a sily. Čína to vie, Rusko to vie. Takže Putin musí byť Kongresu vďačný,” dodáva autor článku.
