Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov 7. apríla 2011 vyhlásilo 12. apríl za Medzinárodný deň letu človeka do vesmíru. Dovtedy sa z rozhodnutia Medzinárodnej leteckej federácie 12. apríl od roku 1969 oslavoval ako Svetový deň letectva a kozmonautiky. Prvým človekom vo vesmíre sa 12. apríla 1961 stal dôstojník sovietskeho armádneho letectva, 27-ročný Jurij Alexejevič Gagarin. Odvtedy uplynulo 59 rokov.
Dvanásty apríl sa považuje za triumf vedy a všetkých, ktorí aj v súčasnosti pracujú v kozmickom výskume a priemysle. V roku 2019 pripadá na 12. apríl 58. výročie prvého letu človeka do vesmíru. V Moskve 10. apríla 1981 pri príležitosti 20. výročia Gagarinovho letu do vesmíru otvorili Pamätné múzeum kozmonautiky.
Do dejín kozmonautiky sa zapísal Gagarinov výrok: „Pojechali!“. Vyslovil ho vo chvíli, keď kozmická loď Vostok zdolávala zemskú príťažlivosť. Gagarinov let, ktorý trval 108 minút, sa stal potvrdením prvenstva Sovietskeho zväzu (ZSSR) v rozvoji pilotovaných kozmických letov a vo zvládnutí kozmických technológií.
Dovtedajšie skúšobné bezpilotné lety v tých časoch neboli veľmi úspešné, a tak išiel Gagarin podľa mnohých na istú smrť. V šťastný koniec svojho letu vraj neveril ani on sám. Nakoniec všetko dobre dopadlo, hoci počas úvodnej fázy letu zlyhal systém vypínajúci motory tretieho stupňa a raketa s Gagarinom sa vzniesla o sto kilometrov vyššie, ako sa pôvodne plánovalo.
Sovietsky vesmírny program sa začal rozvíjať už v druhej polovici 50. rokov 20. storočia a od začiatku išlo o koncepciu na podporu armády. Ozbrojené sily ZSSR vtedy chceli nadobudnúť vojenskú prevahu nad kapitalistickým svetom.
Prvá umelá družica Sputnik sa dostala na obežnú dráhu v októbri 1957. Sovietske vedenie sa potom rozhodlo urýchliť program letu prvého človeka do vesmíru. Pred človekom sa do vesmíru dostali najskôr zvieratá; z nich najznámejším sa stal pes Lajka, ktorého do kozmu vyniesla raketa Sputnik-2.
Potom nadišiel 12. apríl 1961 a správa o tom, že Jurij Gagarin ako prvý človek vzlietol do vesmíru na lodi Vostok-1 a po lete úspešne pristál. Jurij Alexejevič Gagarin (9. 3. 1934 – 27. 3. 1968) bol letcom a kozmonautom ZSSR a prvým človekom, ktorý sa dostal na palube nosnej rakety do kozmického priestoru. Zahynul tragicky v dôsledku leteckej havárie neďaleko dediny Novosiolovo vo Vladimirskej oblasti.
Prvý kozmonaut zomrel v cvičnom lietadle za okolností, ktoré zostávali dlhé roky nezverejnené. Až v júni 2013 bývalý kozmonaut Alexej Leonov v rozhovore pre jednu z televíznych staníc zverejnil dovtedy zatajované okolnosti havárie Jurija Gagarina.
Leonov povedal, že v tesnej blízkosti stroja UTI Mig-15 s Gagarinom a letovým inštruktorom Vladimirom Serioginom na palube neoprávnene preletelo iné lietadlo, ktoré MiG-15 poslalo rýchlosťou 750 km/h do vývrtky.
Leonov, ktorý v roku 1965 ako prvý človek vystúpil do otvoreného kozmu, ďalej uviedol, že „v ten istý deň prebiehali skúšky stroja Su-15, ale ten mal letieť vo výške 10.000 metrov, prípadne aj vyššie. Nie však vo výške 450 – 500 metrov. Bolo to porušenie letového postupu“, dodal Leonov. Okrem tejto existujú aj iné verzie okolností Gagarinovho úmrtia.
Život Gagarina – človeka s nezabudnuteľným úsmevom – bol opradený legendami. Podľa jednej z nich sa Gagarin narodil 8. marca, ale údajne v pôrodnici usúdili, že chlapec by nemal sláviť narodeniny na Medzinárodný deň žien. Preto mu do rubriky dátum narodenia zapísali 9. marec.
Od Gagarinovho letu ľudstvo na ceste objavovania vesmíru dosiahlo pokrok. Do elitného klubu kozmonautov sa 2. marca 1978 letom Vladimíra Remeka zaradilo aj bývalé Československo; 20. februára 1999 sa začala vesmírna misia prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu.
Dňa 16. júna 1963 absolvovala let do vesmíru prvá žena, Valentina Tereškovová. Na palube lode Vostok-6 prežila vtedy 26-ročná ruská kozmonautka 71 hodín a Zem obletela 48-krát.
Po 20 rokoch od Gagarinovho prvého letu do vesmíru, 12. apríla 1981, vypustili USA prvý raketoplán – oproti rakete išlo o stroj inej konštrukcie a najmä viacnásobne použiteľný. Neskôr sa začali budovať vesmírne stanice – najskôr vo februári 1986 ruský Mir a potom Medzinárodná vesmírna stanica slúžiaca dodnes.
Popri kozmonautoch a astronautoch z rôznych krajín a čínskom tajkonautovi Jang Li-wejovi sa do vesmíru dostali už aj „turisti“ – v decembri 1990 im dvere do vesmíru otvoril japonský novinár Tojohiro Akijama. Stal sa prvým komerčným pasažierom a na stanici Mir pobudol sedem dní.
Populárna česká skladba Pozdrav astronautovi, väčšmi známa ako „Dobrý den, majore Gagarine…“ zaznela z rádia v Československu o dve hodiny nato, čo sa kapelník Gustav Brom so svojím orchestrom dozvedel, že Jurij Gagarin je prvým človekom vo vesmíre.
„Keď muzikanti šomrali, že sa zase budú všade hrať budovateľské piesne, Brom im navrhol, aby zložili niečo sami. Jaromír Hnilička rýchlo dodal hudbu, Pavel Pácl text a Brom skladbu naspieval.
Tá išla okamžite po nahratí do vysielania rozhlasu,” spomína na okolnosti legedárnej pesničky na počesť prvého človeka vo vesmíre manažér súboru Tibor Lenský. Skladbu dokonca v tom čase vysielalo aj Rádio Slobodná Európa, čo bolo veľmi neobvyklé.
Gustav Brom – Pozdrav astronautovi:
