Minister obrany Peter Gajdoš navrhuje celospoločenskú diskusiu o tom, či by nebolo vhodné obnoviť povinnú vojenskú službu. „V súčasnosti máme dostatočné množstvo personálu na zabezpečenie plnenia úloh, či už v aktívnej službe, alebo zálohách. Ale v budúcnosti, samozrejme, by aj táto alternatíva mohla prichádzať do úvahy, pretože záujem o vstup do ozbrojených síl stagnuje,“ vysvetlil pre TASR minister.
Podľa Andreja Danka bolo zrušenie tejto povinnosti nešťastím. „Asi prichádza čas a budeme sa musieť o tom rozprávať, že tri mesiace 18-ročnému chlapcovi na vojne pomôžu,“ konštatoval predseda parlamentu a SNS.
Denník Pravda sa opýtal rezortu obrany, ako ďaleko sú jeho plány v tejto oblasti. Ten zatiaľ nijaký legislatívny návrh nepripravuje. „Mladým ľudom by absolvovanie povinnej vojenskej služby z hľadiska disciplíny určite neublížilo. Jej opätovné zavedenie by si však vyžadovalo hlbšiu analýzu, a to aj z hľadiska pripravenosti infraštruktúry. Sme pripravení a otvorení tejto celospoločenskej diskusii.
Rovnako však rezort obrany bude pokračovať v opatreniach na zastabilizovanie personálu Ozbrojených síl a zatraktívnení vojenského povolania vrátane navýšenia miezd, o ktorom sme informovali,“ reagovala riaditeľka Komunikačného odboru Danka Capáková.
Premiér Peter Pellegrini hovorí, že ide o vážne rozhodnutie, ktoré ovplyvní život mladých a malo by byť sprevádzané celospoločenskou dohodou. Na toto opatrenie by sa podľa neho malo pristúpiť iba v prípade krízy. „Je tu zjavne problém, či by vôbec bola mladá generácia ochotná chcieť sa zúčastniť na nejakých aktivitách na obranu Slovenskej republiky, a keby už aj chcela, či by vedela, akým spôsobom a čo robiť,“ opýtal sa predseda vlády.
„Po 13 rokoch profesionálnej armády a po 26 rokoch nezávislej Slovenskej republiky máme armádu v takom stave, že tam nikto nechce ísť. Po troch rokoch vo vedení obrany nominantmi SNS dospeli k záveru, že nevedia, ako zatraktívniť profesiu vojakov a vojačiek, tak zvažujú možnosť povinnej vojenskej služby.
Jednou vetou – nechceš ísť do profesionálnej armády, donútime ťa,“ povedal Juraj Krúpa zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku, organizácie napojenej na sieť mimovládok blízkych americkému miliardárovi Georgeovi Sorosovi.
Keď sa počas fukčného obdobia druhej Dzurindovej vlády skončila povinná vojenská služba, bol náčelníkom Generálneho štábu Ľubomír Bulík, ktorý v súvislosti s novými úvahami rovnako hovorí o diskusii naprieč celou spoločnosťou. „Takto znásilňovať celé populácie nevidím úplne najšťastnejšie. Pri prechode na plne dobrovoľné profesionálne ozbrojené sily sme toto všetko podstúpili.
Myslím, že sme to premysleli, zvážili sme úplne všetko a osobne si nemyslím, že by sa toto malo znova zaviesť,“ povedal Bulík k povinnej vojenčine. Opozičné strany SaS a OĽaNO diskusiu na túto tému jednozančne odmietajú, liberáli tento nápad považujú za ďalší “úlet zo strany SNS”.
Parlament zrušil povinnú vojenskú službu k 1. 1. 2006, predchádzalo tomu vyhlásenie vtedajšieho ministra obrany Juraja Lišku na letnom hudobnom festivale Pohoda v Trenčíne. V tom čase panovala v tejto otázke v politickom spektre zhoda s výnimkou Komunistickej strany Slovenska.
„Sme taká veková kategória, ktorá to vníma tak 50 na 50, vidíme aj tie plusy, ktoré to malo, a vidíme aj tie mínusy,“ uviedol vtedy Liška. Zriaďovanie plne profesionálnej armády prišlo po zmenách v politicko-spoločenských pomeroch na začiatku 90. rokov 20. storočia v Európe. Z okolitých krajín je na tom podobne Česká republika, Maďarsko a Poľsko. Branná povinnosť však zostala v platnosti.
Preto každý muž po prvom dni v roku dovŕšenia 19. roka života je zaradený do národnej registrácie a v prípade vojnového konfliktu bude odvedený, aj keď nemá nijaký bojový výcvik, nevie narábať so zbraňou a neovláda ani základnú obsluhu zbraňových systémov.
