Britskí experti z nuffieldskej komisie pre bioetiku usúdili, že meniť DNA ľudského embrya bude morálne prijateľné v prípade, ak to dieťaťu v budúcnosti zlepší život a zároveň neprispeje k posilňovaniu nerovností a diskriminácie v spoločnosti. Štúdia rozpútala vášnivé diskusie.
„Podľa nášho názoru nie je zmena genómu sama osebe neprijateľná,“ vyhlásila Karen Yeungová, predsedníčka nuffieldskej pracovnej skupiny a profesorka práva, etiky a informatiky na birminghamskej univerzite. „Nie je dôvod principiálne ju vylúčiť.“
Nedávny pokrok v genetike umožnil vedcom prepísať informácie obsiahnuté v DNA žijúcich buniek. Teraz je možné upraviť genetický kód v spermiách, vajíčkach a embryách, čo môže vývoj dieťaťa dramaticky zmeniť a znížiť riziko rozvinutia dedičných ochorení. V mnohých štátoch je však takýto zásah zakázaný.
Vedci zatiaľ nežiadajú príslušné zmeny zákonov, ktoré by genetické modifikácie nenarodených detí povoľovali. Namiesto toho vyzývajú výskum, aby ďalej pracoval na bezpečnosti a účinnosti zákroku, jeho dôsledkoch na spoločnosť a rozvíjali aj debaty o možných dôsledkov.
Odporcovia genetických zásahov varujú, že by zákrok mohol viesť k vytvoreniu superľudí s nespravodlivými výhodami oproti ostatným. Aktivista David King z britskej výstražnej skupiny ľudskej genetiky je presvedčený, že „na vytváranie geneticky navrhnutých detí by mal existovať medzinárodný zákaz“. Znepokojenie vyvoláva aj jedna z najsľubnejších technológií s názvom CRISPR/Cas9. Pôvodne mala napraviť len chybné gény, podľa štúdie však môže narušiť aj tie zdravé.
Podľa iného výskumu by zásah do DNA mohol zvýšiť riziko onkologických ochorení v niektorých bunkách. Z hľadiska etiky by mohol byť problematický aj fakt, že akákoľvek zmena v DNA ľudského embrya zasiahne všetky jeho bunky vrátane spermií alebo vajíčok. Upravená genetická informácia tak poputuje do budúcich generácií, čo stále vyvoláva množstvo otáznikov.
