Dlhoročný spor o názov bývalého juhoslovanského štátu Macedónska sa možno blíži ku koncu. Atény dlhodobo odmietajú, aby mala susedná krajina názov, ktorý podľa nich historicky patrí gréckej provincii. Skopje ho prijalo po rozpade Juhoslávie v roku 1991, Gréci to však od začiatku považujú za zásah do svojho dedičstva a za skrytý územný nárok na rovnomennú severogrécku provinciu.
Pre tento spor blokujú Atény bývalej juhoslovanskej republike vstup do NATO i začatie prístupových rokovaní s EÚ. Nedávno prebehli v Solúne dokonca masové demonštrácie, ktoré mali deklarovať kategorický protest Grékov proti pomenovaniu susednej krajiny.
Skopje sa však tohto názvu vzdať nechce. Bývalý premiér Nikola Gruevski napriek protestom Atén pomenoval po slávnom vojvodcovi Alexandrovi Macedónskom letisko, diaľnice aj námestia. Názov Macedónsko aj tu považujú za svoje kultúrne dedičstvo.
Terajší macedónsky premiér Zoran Zaev však vyhlasuje, že jeho krajina Grékom ustúpi a premenuje medzinárodné letisko Alexandra Veľkého v Skopje i diaľnicu. Mnohí Macedónčania sú pritom presvedčení, že prípadná zmena názvu zasahuje do ich základných práv ako národa.
Grécko takisto navrhuje z jeho pohľadu ústretový krok – označenie Macedónsko už pripúšťa, ale len ako súčasť zloženého názvu. V médiách sa dokonca objavila doteraz nepotvrdená informácia, že strany sa už dohodli na kompromisnom názve Nové Macedónsko. V hre sú aj ďalšie možnosti, ktoré navrhol sprostredkovateľ OSN Matthew Nimetz. Ide o alternatívy Republika Severné Macedónsko, Republika Vardanské Macedónsko, Republika Horné Macedónsko a Republika Macedónsko (Skopje).
