Po rozpade Sovietskeho zväzu nabrali viaceré krajiny, ktoré boli dovtedy jeho súčasťou, prozápadný kurz. Okrem pobaltských štátov či v poslednom čase často spomínanej Ukrajiny k nim nepochybne možno zaradiť aj Gruzínsko.
Situácia v tejto kaukazskej republike však nie je až taká jednoznačná, ako sa môže zdať. Kým za vlády Saakašviliho bola krajina prozápadná, s príchodom strany Gruzínsky sen do vlády začalo Tbilisi meniť zahraničnú politiku.
Nepohodlný Ivanišvili Svoj podiel na tom má aj bývalý premiér Bidzina Ivanišvili, najbohatší Gruzínec a zároveň zakladateľ Gruzínskeho sna. Hoci z vysokej politiky odišiel už v januári 2021, opozícia tvrdí, že z úzadia stále riadi vládu. Práve Ivanišvili – mimochodom, politický oponent obľúbenca Západu Michaila Saakašviliho – je zástancom vyváženej zahraničnej politiky bez prílišnej orientácie na Východ alebo Západ.
Tbilisi dnes preto síce rozvíja strategické kontakty s Washingtonom, ale zároveň udržiava aj korektné vzťahy s Moskvou. Nedostatočne prozápadný kurz vlády je zdrojom jej neustálych konfliktov s opozíciou, podporovanou Západom. Jej časť udržiava intenzívny vzťah aj s ukrajinskou vládou, čo vyvoláva ďalšie napätie v krajine.
Premiér Irakli Garibašvili opakovane obvinil opozičných politikov z plánov iniciovať v Gruzínsku otvorenie „druhého frontu“. „Požiadali ma, aby som si prenajal lietadlá a poslal dobrovoľníkov bojovať na Ukrajinu. Povolenie na to musí dať štát. Bol to pokus o rozpútanie priamej vojny… Rátali s tým, že Rusko zareaguje a otvorí druhý front.“
Ak by dnes bola v Gruzínsku pri moci opozícia, podľa premiéra by „premenila krajinu na strelnicu“, zničila by ju a nakoniec by sa vzdala Rusku. Keďže jej cieľom je neustála destabilizácia pomerov v štáte, zároveň podľa Garibašviliho rátala s vypuknutím sociálnych nepokojov a revolúcie.
Opoziční politici vo vnútropolitickom zápase okrem toho využívajú aj ďalšiu silnú zbraň, a tou je boj proti oligarchii, keďže túto tému vnímajú voliči vždy mimoriadne pozitívne.
Bidzina Ivanišvili. (Foto: archív)
V skutočnosti sú tieto ich snahy zamerané len proti jednej osobe, a tou je spomínaný milionár Bidzina Ivanišvili, s ktorým má problém aj Brusel. Európsky parlament 9. júna 2022 dokonca vyzval Európsku úniu, aby zvážila prijatie sankcií proti Ivanišvilimu, keďže sa vraj jeho pričinením v Gruzínsku znižuje sloboda médií.
A tak strana Gruzínsky sen predstavila návrh protioligarchického zákona. Najsilnejšia opozičná strana Spojené národné hnutie však tvrdí, že to Ivanišviliho nijako nezasiahne. Preto prišla s vlastným návrhom, kde stanovuje šesť kritérií a za oligarchu sa považuje ten, kto spĺňa aspoň tri z nich.
Oligarcha je podľa ich návrhu ten, kto je „priamo alebo nepriamo“ aktívny v politike, on alebo jeho rodinní príslušníci zastávajú štátne alebo politické funkcie, má významný vplyv na médiá, vlastní monopolnú spoločnosť, jeho aktíva presahujú 0,35 percent HDP Gruzínska alebo vlastní viac ako sedem percent gruzínskej pôdy a vzťahujú sa naňho sankcie EÚ alebo NATO.
Na označenie osoby za oligarchu by pritom stačil súhlas iba jednej pätiny parlamentu, pričom by podliehal ešte schváleniu ústavným súdom. Návrh Gruzínskeho sna definuje oligarchu na základe jeho bohatstva, politického a mediálneho vplyvu a prospechu z monopolného podnikania a na zápis na zoznam oligarchov by stačil súhlas väčšiny parlamentu.
Bidzina Ivanišvili formálne odišiel z politiky v januári 2021, preto sa na neho takýto zákon nebude vzťahovať. Predseda Gruzínskeho sna Irakli Kobachidze zdôraznil, že Ivanišvili nebol oligarcha a že návrh zákona sa zameral na jednotlivcov, ako sú bývalý prezident Michail Saakašvili alebo exminister obrany Davit Kezerašvili.
Rozvrat a nestabilita Boj proti oligarchii patrí medzi dvanásť požiadaviek Bruselu, ktoré musí Gruzínsko splniť na získanie štatútu kandidátskej krajiny EÚ. Viacerí poslanci Európskeho parlamentu sa vyslovili, že táto požiadavka sa týka predovšetkým Ivanišviliho.
A Gruzínsko stále má záujem o vstup do únie. Kým však Ukrajina a Moldavsko už získali štatút kandidátskej krajiny, Tbilisi dostalo v júni 2022 len ďalšie odporúčania na uskutočnenie reforiem a prísľub, že ak podmienky splní, Brusel jeho žiadosť o vstup do únie a plnenie podmienok prehodnotí.
Michail Saakašvili. (Foto: archív)
EÚ Gruzínsku donedávna vyčítala predovšetkým ekonomickú i politickú stabilitu, ale napríklad aj nedodržiavanie ľudských práv. Premiér Garibašvili však v prejave koncom roka 2022 vyhlásil, že krajina už splnila všetky prístupové podmienky.
Brusel na to môže mať iný pohľad. Dlhodobým problémom je totiž osoba Michaila Saakašviliho. Kým sa exprezident teší priazni Západu, doma ho vnímajú v pomerne negatívnom svetle. Od návratu do vlasti v októbri 2021 je vo väzení, kde si odpykáva trest za zneužitie svojich právomocí.
Poľský europoslanec Jacek Saryusz-Wolski sa nedávno vyjadril, že je veľká súvislosť „medzi Saakašvilim a perspektívou vstupu Gruzínska do EÚ. Europarlament nikdy nezahlasuje za členstvo Gruzínska v EÚ, ak bývalý prezident zomrie vo väzení“.
Saakašviliho osud momentálne závisí od prezidentky Salome Zurabišvili. Práve jej exprezidentovi advokáti adresovali žiadosť o jeho oslobodenie s tým, že má zdravotné problémy, ktoré sa dajú liečiť len na západných klinikách.
Tajomník Gruzínskeho sna Kacha Kaladze si myslí, že ak by prezidentka udelila Saakašvilimu milosť, mohlo by ju to v budúcnosti stáť politickú kariéru. Exprezidentove problémy sú podľa neho totiž iba politickým divadlom.
Nahráva to však do karát opozícii, ktorej vyhovuje ďalšia destabilizácia vnútropolitickej situácie.
V tejto situácii, keď sa opozícia snaží o vnútropolitický rozvrat, kde je množstvo problémov v politike i spoločnosti, sotva možno očakávať, že sa Gruzínsko v blízkom čase stane kandidátskou krajinou na vstup do únie.
