Misia americkej ambasády s názvom Amerika na kolesách, ktorá sa v uplynulých dňoch vybrala v karavane po stopách hrdinov Slovenského národného povstania (SNP), aby si uctila spoločné víťazstvo nad nacizmom, navštívila postupne 26 slovenských miest spojených s touto udalosťou. Turné vyvrcholilo 29. augusta na ústredných oslavách SNP v Banskej Bystrici.
Účastníkov americkej misie z putovného karavanu počas jarmoku v Bardejove oslovil aj sudca Najvyššieho súdu SR a kandidát na prezidenta Štefan Harabin. Portál Hlavné správy uverejnil videozáznam, kde Harabin kladie otázky jednému zo zástupcov veľvyslanectva Spojených štátov ohľadne účasti Američanov v SNP a kontroverzných vojnových akcií USA z konca 2. svetovej vojny i z nedávnych rokov a uverejnil prepis ich konverzácie.
Harabin: Ja som bol minule na Dukle, kládol som tam vence, ale tam americkí vojaci nie sú…
Zástupca USA: Na Dukle nie sú, áno, máte pravdu.
Harabin: … lebo v nedeľu som bol v Čirči, tam sme tiež kládli vence k pomníku SNP, ale ani tam americký vojak nebol.
Zástupca USA: …
Harabin: Tak mi aspoň povedzte, prečo Američania bombardovali Petrochemu Dubová, bratislavské Apollo, prečo bombardovali Nitru, Nové Zámky. Viete, koľko tam bolo mŕtvych?
Zástupca USA: To bola, samozrejme, chyba.
Harabin: Tak to sú tie historické americko-slovenské vzťahy?
Zástupca USA: Viete, bola vojna, vo vojne sa robia chyby a zomierajú nevinní ľudia.
Harabin: Vo vojne sa ale aj účelovo zabíja. No napriek tomu by som chcel ísť položiť vence tým americkým vojakom padlým v SNP.
Zástupca USA: No, dobrá príležitosť je ísť do Polomky, kde je pomník vojakom z misie OSS, ktorí boli vyslaní na pomoc SNP.
Harabin: A koľko ich tam je?
Zástupca USA: Počty nie sú dôležité…
Harabin sa ďalej opýtal aj na bombardovanie Juhoslávie, ktoré postihlo aj Slovákov z Vojvodiny.
Harabin: A mali Američania súhlas na bombardovanie Srbov od Bezpečnostnej rady OSN? Lebo tam máme aj svoju komunitu Slovákov, čo žijú vo Vojvodine. Takže sa to týka aj slovensko-amerických vzťahov.
Zástupca USA: Tak to bol zase následok toho, že Srbi vraždili iných nevinných ľudí.
Harabin: Koho vraždili Srbi? Srbi chránili svoj štát. Napadol Miloševič USA? Alebo Britániu, Nemecko, Francúzsko? Veď tam boli už vtedy teroristické moslimské bandy.
Zástupca USA: Ale táto výstava sa týka slovensko-amerických vzťahov.
Harabin: No veď preto to hovorím, že Američania ako prvých bombardovali Slovákov vo Vojvodine a za to sa zatiaľ neospravedlnili. Taktiež zabili cez vojnu Slovákov v Nitre, Nových Zámkoch.
Zástupca USA: V Nových Zámkoch bol dôležitý železničný uzol.
Harabin: No ale nebolo treba zabíjať Slovákov civilistov.
Zástupca USA: No, samozrejme, že sa udejú aj také veci.
Harabin: No ja som len chcel ísť položiť tie vence a vedieť, koľko zomrelo Američanov v povstaní a koľko Slovákov Američania zabili pri bombardovaní, aby sme porovnali tie počty, lebo každý ľudský život je dôležitý.
Ku koncu vojny, 16. júna 1944, keď už bola vojensko-politická situácia jasná, podnikli USA nálety na bratislavskú rafinériu Apollo. Po Apolle jednotky 15. americkej leteckej armády počas nasledujúcich týždňov zhodili letecké bomby na ďalšie časti Bratislavy, na Nitru, Dubnicu nad Váhom, Dubovú, Malacky, Komárno, Nové Zámky, Ružomberok, Medveďovo, Považskú Bystricu a Sládkovičovo.
Podľa hrubých odhadov prišlo pri amerických leteckých náletoch o život 7- až 8-tisíc civilistov nachádzajúcich sa na území dnešnej Slovenskej republiky. Presné materiálne škody leteckých náletov sa nedajú vyčísliť. V roku 1947 však boli celkové vojnové škody vyčíslené na 114,5 miliardy Kčs, pričom pod najpodstatnejšiu časť z nich sa podpísalo práve bombardovanie.
Na najzničenejšie slovenské mesto – Nové Zámky – dopadlo celkovo 817 ton bômb. O život prišlo 4000 ľudí. Pred bombardovaním bolo v meste 3394 bytových domov, z ktorých bolo zasiahnutých až 2 023. Bez prístrešia v Nových Zámkoch zostalo 5828 obyvateľov mesta.V Nitre prišlo o život 332 civilistov a 13 vojakov, celkovo bolo zničených 48 budov, 289 bolo silne poškodených.
Po bombardovaní Apolla zahynulo najmenej 181 ľudí, prevažne zamestnancov továrne, ktorí zomreli strašnou smrťou v podzemných bunkroch zatopení horiacou vriacou ropou. Petrochemický závod bol zničený na 80 percent. Škoda bola vyčíslená na 319 miliónov slovenských korún.
Harabin kládol nepríjemné otázky ľuďom z veľvyslanectva USA:
