Ruský portál regnum.ru venoval pozornosť aktivitám sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Štefana Harabina, ktorý podal podnet na Generálnu prokuratúru SR na členov niekdajšej slovenskej vlády za podieľanie sa na hromadnom vraždení civilistov počas bombardovania Juhoslávie letectvom USA a NATO v roku 1999.
Išlo o povolenie preletov tzv. tankovacích lietadiel cez územie SR. Keďže sme vtedy ešte neboli členmi NATO, aliancia vyžadovala súhlas Dzurindovho kabinetu. Ten bez mandátu slovenského parlamentu prelety odsúhlasil, čím porušil Ústavu SR.
Tajné hlasovanie kabinetu
Kľúčovými osobami, ktoré počas tajného zasadnutia vlády 24. marca 1999 presadili odobrenie preletov, mali byť premiér Mikuláš Dzurinda a minister zahraničných vecí Eduard Kukan.
Ministri nemali na kosovský problém a na neobmedzený prístup lietadiel NATO do vzdušného priestoru Slovenskej republiky jednotný názor.
Dzurinda a Kukan kolegov v kabinete presviedčali, že slovenská vláda sa musí pridať k „civilizovaným vládam západného sveta“ a že „podpora operáciám NATO je v súlade s našimi integračnými ambíciami“. Za uznesenie vlády, v ktorom sa vyslovil súhlas s preletmi lietadiel nad územím Slovenska, nehlasovali všetci jej členovia. Ján Čarnogurský, minister spravodlivosti (KDH) a Pavol Koncoš, minister pôdohospodárstva (SDĽ) sa hlasovania zdržali, kým ďalší dvaja ministri za SDĽ Pavol Kanis a Brigita Schmögnerová hlasovali za uznesenie napriek tomu, že odporúčanie ich strany bolo jednoznačné – za prelety nehlasovať.
Slovensko zrejme svojou geostrategickou polohou predstavovalo pri leteckých útokoch na Juhosláviu jediný vzdušný koridor, keďže Rakúsko, Švajčiarsko i Grécko nesúhlasili s preletmi vojenských lietadiel nad ich územiami. Parlament a verejnosť sa dozvedeli o bezprecedentnom rozhodnutí vlády až 31. marca 1999 na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Opozičné strany SNS a HZDS podrobili postup Dzurindovho kabinetu ostrej kritike.
Napríklad poslankyňa za SNS Anna Malíková (neskôr Belousovová) povedala, že lietadlá NATO v rozpore s oficiálnymi informáciami o útokoch masovo zabíjajú aj civilistov a používajú kazetové bomby, ktoré sú zakázané medzinárodnými konvenciami. „Väčšina občanov Slovenska, ktorí nesúhlasia s barbarským bombardovaním Belehradu, sa vlastne stali rukojemníkom vlády,“ vyhlásila v parlamente Malíková s dodatkom, že Dzurinda a spol. majú krvavé ruky.
Koaličný poslanec František Šebej napriek informáciám o utrpení nevinných srbských civilistov v súvislosti s masívnym bombardovaním Juhoslovanskej zväzovej republiky deklaroval, že je na slovenskú vládu hrdý.
Vládni činitelia podľa Harabina zneužili svoje právomoci
Pozícia Ruska k rozdeleniu bývalej Juhoslávie zostáva stále nezmenená, rovnako ako postoj k bombardovaniu Belehradu zo strany štátov NATO. Podľa slov predsedu Výboru Štátnej dumy Ruskej federácie pre medzinárodné záležitosti Leonida Sluckého, Rusko nikdy nepodporovalo ani rozdelenie a ani bombardovanie Juhoslávie, pretože všetky tieto kroky boli uskutočnené bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN.
V súvislosti s krokom Štefana Harabina Leonid Sluckij uviedol, že ide o vnútornú záležitosť Slovenska.
Prvý podpredseda výboru pre obranu hornej komory ruského parlamentu Franc Klincevič vyzval v rámci OSN na vytvorenie tribunálu k Juhoslávii. Síce neočakáva, že Slovenská republika začne stíhať vládu z roku 1999, ale víta vytvorenie precedensu.
Štefan Harabin podal spomenuté trestné oznámenie začiatkom novembra. Podľa neho predstavitelia vlády Slovenskej republiky zneužili svoje právomoci a poskytli vzdušný priestor SR vojenským lietadlám NATO počas vojenskej operácie NATO proti Juhoslávii.
Portál Regnum uviedol, že informáciu o Harbinovom kroku zverenil iba portál Hlavné správy spolu s menšími alternatívnymi médiami. Slovenské mainstreamové médiá, vlastnené prevažne nadnárodnými majiteľmi a oligarchami, o záležitosti mlčia, napísal ruský portál.
