Jedna z najvýraznejších slovenských ženských hereckých osobností a dlhoročná vysokoškolská pedagogička s osobitým hlasom, intonáciou a originálnym prejavom, zaslúžilá umelkyňa Božidara Turzonovová oslavuje 80. narodeniny.
„Moja generácia vyrastala na veľmi krásnych predlohách. To boli začínajúce časy televízie, to boli slávne bratislavské pondelky, ktoré mali skvelú dramaturgiu. Úlohy, ktoré som nehrala v divadle, som hrala v televíznych inscenáciách.
Aj filmy sa nakrúcali, aspoň ja som mala skutočne to šťastie, že to boli hlboké a závažné témy,“ vyznala sa jubilantka, ktorá od roku 1963 až dodnes pôsobí na doskách Slovenského národného divadla (SND).
Božidara Turzonovová sa narodila 28. mája 1942 v bulharskej Sofii. Pochádza zo srbsko-macedónskej rodiny, no od útleho veku vyrastala na Slovensku. Od detstva navštevovala dramatický krúžok v bratislavskom Dome pionierov a mládeže, pôsobila v detskom rozhlasovom súbore, recitovala na rôznych súťažiach a venovala sa aj hre na klavíri.
Je absolventkou Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Počas vysokoškolských štúdií sa zoznámila so starším spolužiakom Jozefom Adamovičom, za ktorého sa ako čerstvá absolventka vysokej školy vydala. Vzápätí nastúpila do SND.
Herecké výkony Božidary Turzonovovej neboli a nie sú jednotvárne. Je herečkou širokého výrazového rozsahu – rovnako výborne stvárnila postavy či už to boli polohy tragické, tragikomické alebo komediálne. V začiatkoch išlo napríklad o inscenácie Líšky, dobrú noc (1963), Po páde (1964), Kto sa bojí Virginie Woolfovej (1965).
Na prvej slovenskej divadelnej scéne hrala napríklad aj v kultovom muzikáli Na skle maľované (1974), v inscenáciách Jožko Púčik a jeho kariéra (1986), Ženský zákon (1996), Pomocník (2000), Posledné leto Sarah Bernhardtovej (2004), Krajčírky (2005), Fetišistky (2008) či Pohania (2012).
Už počas vysokoškolských štúdií dostala prvú filmovú úlohu v snímke Most na tú stranu (1961) v réžii Vladislava Pavloviča, v ktorom si zahrala po boku Jozefa Adamoviča. Nasledovali desiatky postáv v mnohých českých a slovenských snímkach.
Išlo o filmy Senzi mama (1964), Akce Bororo (1972), Příběh lásky a cti (1977), Anděl s ďáblem v těle (1983), Suzanne (1996), Orbis Pictus (1997), Pramen života (2000) alebo Vratné lahve (2007). Sama si však najviac cení film Božská Ema (1979), v ktorom vynikajúco stvárnila českú opernú speváčku Emu Destinnovú v réžii Jiřího Krejčíka.
Božidara Turzonovová si zahrala aj v mnohých televíznych filmoch a inscenáciách ako napríklad Hájnikova žena (1971), Adam Šangala (1974), Vivat Beňovský (1975), Buddenbrookovci (1976) či v seriáli Panelák (2008).
Rovnako známa je aj jej rozsiahla práca v rozhlase i v dabingu a tiež pri výchove novej hereckej generácie. Od roku 1984 vyučovala na VŠMU, od roku 1999 pôsobila ako dekanka na Akadémii umení v Banskej Bystrici a v súčasnosti vedie ako externistka interpretačný seminár na Fakulte masmédií na bratislavskej Paneurópskej vysokej škole.
Čo hovorí na adresu nastupujúcej hereckej generácie? „Takisto sa tam nájdu talentovaní ľudia. Sú už dnes jazykovo zdatní, sú scestovaní, sú technicky zdatní a najmä sa veľmi spriatelili s kamerou. Ale ono by to chcelo, aby boli v divadle, alebo aby hrali dobré obsahy a to im z duše želám. Lebo to ich bude otvárať, získajú inteligenciu, získajú hereckú inteligenciu a budú vnútorne bohatší.“
Aj dnes možno Božidaru Turzonovovú vidieť na doskách Činohry SND vo viacerých inscenáciách ako napríklad Ruské denníky, Čaj a apokalypsa, Sova, Divadelný román, Ilúzie alebo Antigona.
Herečka je nositeľkou mnohých ocenení. V roku 1997 sa stala prvou laureátkou Krištáľového krídla v kategórii Divadlo a audiovizuálne umenie, v roku 2007 získala cenu Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu.
V roku 2008 si od prezidenta SR prevzala štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy, o rok neskôr získala Cenu Jozefa Kronera za celoživotnú tvorbu a v roku 2012 to bolo ocenenie DOSKY a Cena Pavla Straussa. V marci 2017 bola uvedená do Siene slávy OTO a od júna 2018 zdobí bratislavský Filmový chodník slávy pamätná dlaždica s jej menom.
Viac ako 60 rokov stojí táto výnimočná herečka na divadelných doskách či pred filmovou kamerou. Čo jej prináša najväčšiu radosť? „Tlieskajúce alebo reagujúce hľadisko, ako aj hľadisko, ktoré nedýcha – sú aj také chvíle,“ odpovedala jubilantka.
