Legendárna slovenská herečka a recitátorka Eva Kristinová sa dožíva jubilea 90 rokov. Na scéne Slovenského národného divadla (SND), v rozhlase i v televízii vytvorila herecké kreácie, ktoré sa stali súčasťou zlatého fondu slovenského hereckého umenia. Na divadelných doskách stvárnila približne 80, väčšinou dramatických postáv.
Z jej vzťahu k ľudovej poézii, piesňam a obradom sa odvinula línia postáv slovenskej ženy – Zuza Javorová v Ženskom zákone, či Zuzka v Statkoch zmätkoch, Eva v Bačovej žene. Protipólom jej ľudových postáv boli kreácie kráľovských typov žien, kde v prednese mohla uplatniť sklony k heroickému pátosu, vzdoru a vášni – Lady Macbeth, Kleito v Atlantíde, Gertrúda v Hamletovi. Drámu nemeckého autora Bertolta Brechta Matku Guráž uviedla Činohra SND v roku 1971, kde herečke zverili hlavnú úlohu.
Eva Kristinová sa narodila 5. augusta 1928 v Trenčíne. Jej mladosť bola čiastočne poznačená tvrdým osudom jej otca. Otec bol československým príslušníkom Štefánikových francúzskych légií, povýšili ho na brigádneho generála a neskôr ho degradovali na obyčajného vojaka až bol z armády prepustený. Kristinová sa v mladom veku pridala k Slovenskému národnému povstaniu (SNP), kde slúžila ako spojka.
„Povstanie vo mne utužilo zodpovednosť za druhých, za to, čo sama v živote robím. Dlho som sa po vojne dostávala do ‘normálu’. Spolužiačky vedľa mňa sa mi zdali byť ako deti a podobne to bolo aj s chlapcami. Dokonca oveľa staršími. Žiť vo vojne a v mieri sú dva veľké rozdiely. Vojna človeka mení. Jeho pohľad na život i svet je úplne iný,“ zaspomínala si v rozhovore pre aktuality.sk v roku 2015. V roku 1950 absolvovala Odborný divadelný kurz v Bratislave.
Po ukončení štúdia získala Eva Kristinová angažmán v SND, zároveň pôsobila v rozhlase, v televízii a vo filme. Na národnej divadelnej scéne pôsobila skoro štyridsať rokov. Debutovala v krátkometrážnej komédii Rohy (1955).
Nasledovala komédia režiséra Paľa Bielika Nie je Adam ako Adam (1956). Účinkovala v mnohých televíznych filmoch Štyridsaťštyri (1957), Smrť sa volá Engelchen (1960), Sám vojak v poli (1964), komédii Rysavá jalovica (1970), historická dráma v réžii Pavla Haspru Lucrezia Borgia (1974), komédia Zypa Cupák (1976), Bičianka z doliny (1981) v réžii Jozefa Zachara, Puto najsilnejšie (1990). Úspešné boli tiež filmy Cesta ženy (1974), Penelopa (1977), Hody (1987).
Jej repertoár poézie je veľmi široký, ovláda spamäti značnú časť Hviezdoslavovej tvorby. K 80. narodeninám herečky spísal Ján Čomaj jej pamäte vydané pod názvom Spomienky herečky (2008). Priama účastníčka SNP je od roku 1968 zaslúžilou umelkyňou, nositeľkou Čs. medaily Za chrabrosť, Čs. medaily za zásluhy I. stupňa, Radu SNP II. triedy, Ceny mesta Bratislavy.
Prezident SR Ivan Gašparovič udelil 1. septembra 2008 Eve Kristinovej Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja slovenského divadelného umenia a kultúry. Dramatická umelkyňa odhalila v apríli 2014 spoločne s primátorom Nového Mesta nad Váhom Jozefom Trstenským tabuľku so svojím menom počas 17. ročníku Festivalu Aničky Jurkovičovej, kde si prevzala ocenenie Kvet Tálie.
Pri príležitosti štvrťstoročia Slovenskej republiky sa v januári 2018 uskutočnila v Zrkadlovej sieni bratislavského Primaciálneho paláca prezentácia knihy 25 slovenských rokov. Počas slávnostného večera udelili vybraným osobnostiam Ceny Extra plus za prácu v prospech SR. Medzi ocenenými umelcami bola aj herečka Eva Kristinová.
