Hliník sa za posledné desaťročia nenápadne vkradol azda do všetkých oblastí nášho života. Používa sa nielen pri výrobe áut, prístrojov a potrieb pre domácnosť, ale vyrábajú sa z neho aj plechovky či alobal, nachádzame ho v dezodorantoch, krémoch i zubných pastách.
Tento ľahký kov je v jogurtových vrchnáčikoch a iných obaloch, cigaretách, prášku do pečiva, pitnej vode, liekoch, vakcínach a mnohých kozmetických výrobkoch. Aj bežné jedlá obsahujú veľké množstvá hliníka. Jeho nezanedbateľné množstvá boli namerané napríklad v paradajkovej omáčke v dózach s haringami a nápojoch v plechovkách vrátane piva.
To isté platí pre ovocný čaj v hliníkovej fľaši, určenej na prepravu nápojov počas cestovania. Hliníkové zmesi nájdeme vo väčších množstvách aj v tabletkách a práškoch proti páleniu záhy, v tzv. antacidách.
Dôvodom je najmä to, že hliník je ľubovoľne formovateľný, neprepúšťa svetlo, má neutrálnu chuť a nehrdzavie. Má len tretinu váhy železa pri porovnateľnej pevnosti a vynikajúco vedie teplo a prúd.
Masové používanie hliníka však môže mať negatívne dôsledky na prírodu a zdravie ľudí aj zvierat. Už len jeho získavanie je značne problematické. Pri tomto procese vzniká vysoko jedovaté červené bahno, obsahujúce arzén a ortuť, čo ohrozuje zvieratá, rastliny a vodstvo.
V „hliníkovej ére“ vzrastá počet rôznych ochorení. Časté sú nielen alergie, osteoporóza, autoimúnne ochorenia, reuma či rakovina prsníka, ale aj Alzheimerova choroba, skleróza multiplex, epilepsia a ďalšie ochorenia nervového systému.
Hliník sa totiž ukladá v orgánoch vrátane mozgu a z nášho organizmu sa len tak ľahko neodbúra. Okrem toho je veľmi reaktívny. Väčšinou je naviazaný na iné prvky ako napríklad chloridy, teda soli. Takmer všetky dezodoranty na trhu obsahujú hliníkové soli – najčastejšie chlorid hlinitý. Ten zabraňuje poteniu zúžením potných žliaz.
Hliníkové soli sú relatívne stabilné, no keď nastane zníženie pH faktora, môže sa z nich hliník uvoľniť. Okrem toho je chlorid hlinitý nervový jed. Hydroxid hliníka, nachádzajúci sa v mnohých vakcínach, môže vyvolať alergiu. To, či nakoniec alergia vypukne, závisí od viacerých individuálnych faktorov, ako napríklad od toho, ako si náš organizmus dokáže poradiť s takým toxínom, ako je hliník.
Najpoužívanejšia pomocná látka vo vakcínach je alum. Tento tzv. očkovací posilňovač je súčasť mnohých očkovacích látok, napríklad vakcín proti diftérii, rakovine krčka maternice alebo hepatitíde B.
Množstvo hliníka, ktoré sa očkovaním dostáva do orgánov i mozgu, je síce malé, ale práve očkovacia prímes Alum má vysoký nervovo-toxický potenciál. Mnohé štúdie dokazujú, že mozog pacientov s Alzheimerovou chorobou má značne vyššiu koncentráciu hliníka ako mozog zdravého človeka. Hliník dokáže vyvolať škodiaci bunkový oxidatívny stres a rôzne zápaly.
Dáva sa aj do spojitosti s rakovinou. Podľa vedkyne Philippy D. Darbreovej z Veľkej Británie majú ženy, trpiace rakovinou prsníka, v prsníkovej tekutine značne vyššie hodnoty hliníka ako zdravé ženy. Hliník mení nádory tak, že sa ľahšie vytvárajú metastázy. Pritom za 90 percent úmrtí na onkologické ochorenia môžu práve metastázy.
