Prezident Andrej Kiska vo svojej správe o stave spoločnosti opakovane oslovoval zavraždeného novinára a jeho partnerku familiárne „Ján“ a „Martina“, čím navodzoval dojem, že mali k sebe blízky osobný vzťah. To však nezodpovedá realite. V diskusii na TABLET.TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Podľa neho sa prezident tejto téme v správe o stave republiky venovať mal, ale v omnoho vecnejšej a menej emotívnej rovine. „Pán Kiska spomenul meno Jána Kuciaka desaťkrát, niekedy familiárne, hovoril o Jánovi a Martine, čo navodzovalo dojem blízkeho vzťahu. A tak tomu, pokiaľ ja viem, nebolo. A považujem za nepatričné, keď to hovorí Andrej Kiska, ktorý ešte týždeň po vražde týchto dvoch mladých ľudí zostal na lyžovačke,“ komentoval prezidentovu správu Hrabko.
„Drvivá väčšina ľudí očakáva, že táto vražda bude vyšetrená a páchatelia sa dostanú pred súd. Ale vyčítať, ako pán Kiska, že medzinárodný tím bol zriadený neskoro, hoci na druhej strane tu máme tvrdenie pána Čižnára, že to išlo rýchlosťou až nevídanou a doterajšia prax bola, že to trvalo omnoho dlhšie… To sa nedá zriadiť iba tak, do 24 hodín,“ reagoval Hrabko. „Pokladám to za veľmi neprimerané a za vnášanie emócií, ktoré tam nemali čo robiť a zvlášť ich nemal predvádzať pán Andrej Kiska,“ zdôraznil publicista.
Prezidentova správa podľa neho zodpovedala očakávaniam, pozitíva na nej videli skôr opoziční poslanci a negatíva koaliční. On osobne považuje za ekonomicky primerané výhrady Andreja Kisku k plánovanému ústavnému zastropovaniu veku odchodu do dôchodku, ale v správe mu chýbali zahraničnopolitické pasáže, alebo aspoň state venované politike Európskej únie. „Viac ako správa o stave republiky mi tá správa vyznela ako správa o stave občana Andreja Kisku. Na môj vkus tam bolo viacero emotívnych prvkov a chýbalo mi tam zasadenie Slovenska do medzinárodného kontextu,“ povedal.
Andrej Kiska v správe konštatoval hlbokú nedôveru občanov k inštitúciám štátu. Hrabko proti tomu nenamieta, ale upozorňuje, že to nie je stav, ktorý by vznikol v posledných rokoch. „Museli by sme si spätne pozrieť prieskumy verejnej mienky a pozrieť, kedy a pri ktorých inštitúciách bola dôvera verejnosti vyššia a kedy nižšia. Určitá sínusoida tam určite bola. Ale dovolím si tvrdiť, že vo všeobecnosti tu prevládala nedôvera k štátnym inštitúciám už od vzniku republiky,“ povedal.
To podľa Hrabka neznamená, že by sme sa s týmto stavom mali zmieriť. Ale napríklad zrušenie Mečiarových amnestií, ktoré presadzoval aj prezident Andrej Kiska, Hrabko za krok k vyššej dôvere k právnemu štátu nepovažuje. Poslanci sa síce pokúsili napraviť starú nespravodlivosť, ale za cenu faktického prelomenia rozhodnutí súdov z minulých desaťročí a uplatnenia priamej retroaktivity.
Správa o stave republiky podľa Hrabka patrí k právomociam prezidenta daným ústavou. „Aj keď interpretácia nie je jednoznačná, niektorí právnici hovoria, že je to povinnosť prezidenta, iní hovoria o práve. Skúsenosti z praxe hovoria, že ide skôr o právo, lebo pán prezident Schuster, ani pán prezident Gašparovič takúto správu nedávali každý rok. Naopak, pán prezident Kiska s ňou prichádza každoročne, poodbne, ako to bolo v prípade prezidenta Kováča,“ poznamenal.
Každá ďalšia prezidentská správa bola podľa neho odrazom spoločenskej situácie, politickej orientácie hlavy štátu, ale „vždy to bola správa toho prezidenta, ktorý ju predniesol“. „Pravdou je, že Rudolf Schuster bol k vláde Mikuláša Dzurindu výrazne kritický. Čo je v poriadku. Naopak, Ivan Gašparovič voči vláde Roberta Fica výrazne kritický nebol. Preto hovorím, že záleží aj na politickej atmosfére. A z akých radov vyšiel prezident,“ poznamenal Hrabko.
V tejto súvislosti ho zarazilo ticho v sále počas prednesu aktuálnej správy Andreja Kisku. Jeho doterajšie prejavy totiž zvykla opozícia sporadicky prerušovať potleskom, ktorý aktuálne chýbal. Prejav narušil len incident, kedy sa poslanci ĽSNS pokúsili prezentovať priamo v sále vizuály s nápisom dehonestujúcim prezidenta. To však rokovací poriadok neumožňuje a preto predseda NR SR Andrej Danko schôdzu prerušil až kým plagátiky neodstránili. Potom prezident správu predniesol znova.
„Prezidentov prejav nebol ani raz prerušený potleskom. Bývalo obvyklé, že prívrženci tlieskajú. Za čias pána Gašparoviča tlieskali poslanci vládnej koalície, pánovi Kiskovi pri predchádzajúcich prejavoch tlieskali poslanci mimovládnych strán. Teraz bolo v sále absolútne ticho,“ povedal Hrabko, podľa ktorého bola atmosféra prejavu ovplyvnená aj politickými signálmi, podľa ktorých prezident smeruje do straníckej politiky.
