Podpredseda Slovenskej národnej strany (SNS) a exposlanec NR SR Anton Hrnko sa na sociálnej sieti v poslednom čase viackrát vyjadril k budúcnosti strany a osobe doterajšieho predsedu Andreja Danka.
Na otázky viacerých používateľov, prečo s kritikou predsedu strany a jeho politiky prichádza až po voľbách, odpovedal metaforicky: “Keď pláva loď na otvorenom mori, povinnosťou posádky je počúvať kapitána.
Aj keď dôstojníci vidia, že kapitán nevedie loď správne, nemôžu ho pred posádkou kritizovať. Bola by to vzbura a loď by sa mohla potopiť v dôsledku ich konania, nie v dôsledku zlého vedenia lode kapitánom.”
Ako pokračoval, ak by kritici v SNS vystúpili pred voľbami, boli by za neúspech obviňovaní oni, a nie tí, čo ho spôsobili. “Pritom, samozrejme, priznávam aj svoj podiel viny na neúspechu. Ale do poslednej chvíle som bol lojálny. Svedčí o tom aj to, koľko financií – prakticky všetky svoje úspory – som požičal strane na voľby,” pokračuje Hrnko.
“A teraz, či sme mlčali? Sú niektoré kľúčové udalosti, ktoré do značnej miery ovplyvnili pozíciu SNS. Tá sa nakoniec prejavila vo volebnom debakli strany v posledných voľbách. Predovšetkým to bola otázka zrušenia Mačiarových amnestií.
Dnes aj Andrej Danko, aj Robert Fico hovoria, že to bol zásadný omyl bývalej koalície. Lenže ja to nehovorím len teraz, hovoril som to aj vtedy. Bol som jediný, ktorý bol nielen proti, ale aj aktívne som vystúpil v pléne, prečo to nemôžeme spraviť. Nikto ma nepočúval. Mal som urobiť vzburu v SNS?” opýtal sa exposlanec.
Za ďalší prešľap SNS aj bývalej koalície Hrnko označil zrušenie dvojkolovej voľby županov. “Chodil som, vysvetľoval som, že to nie je dobrý nápad. Keď som to povedal verejne, Béla Bugár sa osopil na Andreja Danka, prečo SNS nedodržiava dohodu s ním. Predseda mu povedal: ‘Vykašli sa naňho’. Teda na mňa, jeho podpredsedu.
Výsledkom bolo, že kým Bugár môže dúfať, že za určitých okolností môžu získať župana v Nitre alebo v Trnave, pozícia SNS sa minimalizovala na nulu. Pri druhom kole volieb sme mohli pri pôsobení na svojich voličov niečo získať, takto sme sa však absolútne z týchto volieb eliminovali. Mal som pre to vyvolať vzburu v SNS?” píše podpredseda národniarov.
Za nepochopiteľný krok predsedu Danka Hrnko považuje tiež predloženie uznesenia o antisemitizme do NR SR. Tvrdí, že poslanecký klub SNS to bolo “horšie ako studená sprcha”.
“Predovšetkým, SNR ešte v decembri 1990 prijala rozsiahle uznesenie, ktorým sa ospravedlnila slovenským židom za politiku počas 2. svetovej vojny. Na príprave tohto uznesenia som sa podieľal aj ja.
Predložené uznesenie bolo vypracované niekde v Izraeli, ale podľa mojich vedomostí sa ním nijaký európsky parlament nezaoberal. Pýtal som sa aj viacerých predstaviteľov židovskej náboženskej obce na ich názor. Všetci jednoznačne tvrdili, že takéto uznesenie slovenskí židia nepotrebujú.
Niektorí povedali, že nijaké ďalšie uznesenie im nepoškodí, niektorí nemali na to vyhranený názor a niektorí mali dokonca názor, že prijatie takéhoto uznesenia môže posilniť antisemitské predsudky. Z hľadiska politiky SNS to bolo absolútne irelevantné uznesenie. Nakoniec bolo i tak prijaté nič neznamenajúce uznesenie, úplne jalové, ale popularite strany to neprospelo.
Boli sme ročúlení najmä zo spôsobu, akým sa toto uznesenie bez vedomia vedenia strany a bez vedomia klubu dostalo do parlamentu. Mali sme sa vtedy vzbúriť? Najmä, keď tento spôsob predkladania šokujúcich návrhov zo strany predsedu sa stával pravidelnejším a pravidelnejším?” položil si otázku Hrnko.
“Posledným takýmto šokujúcim návrhom, ktorý možno pokladať aj za klinec do našej rakvy, bol návrh na zrušenie diaľničných známok. Bez konzultácie, bez zváženia pre a proti, a v čase, keď už všetci mali známky kúpené.
Ešte na jar minulého roku sme sa dohodli, že pripravím do parlamentu návrh zákona, ktorý mal pracovný názov „lex Trianon“. Malo ísť o deklaratívnu normu, ktorá by čelila maďarským dezinterpretáciám výsledkov 1. svetovej vojny.
Maďarský parlament takýto zákon prijal, náš zákon mal byť odpoveďou naň. Bol som šokovaný, ako sa v septembri 2019 na mňa oboril predseda Danko, keď som povedal, že ho idem predložiť.
Cítil som sa ako najposlednejší zločinec, ktorý chce narušiť ‘kvitnúce’ slovensko-maďarské vzťahy. Mal som vtedy povedať dosť? Veď by som bol hlavný vinník neúspechu SNS vo voľbách,” myslí si.
“Voľby dopadli tak, ako dopadli. Takýto debakel neutrpela SNS ani vtedy, keď išli do volieb dve esenesky (Malíková, Slota). Čakali sa chlapské činy. Ale tie možno čakať len od chlapa, ktorý má aspoň elementárnu sebareflexiu. Žiaľ,” hodnotí bývalý poslanec postoje Andreja Danka.
Hrnko v statuse písal aj o ďalšom z dôvodov, prečo verejne podporil Dankovho protikandidáta na tohtoročný septembrový snem SNS. “Bolo to na májovom predsedníctve SNS, keď sa hodnotili príčiny, prečo sme neuspeli.
Nebol som to ja, ale niektorý z krajských predsedov, ktorý povedal, že jednou z príčin bola aj kauza slovenskej školy v Rohovciach, kde tamojší starosta odmietol zriadiť v poloprázdnej obecnej škole triedu pre slovenské deti.
Bol som šokovaný z reakcie predsedu Danka, ktorý vybuchol do jedného zo svojich ‘amokov’, keď mu niekto protirečil. Rozkričal sa, že predsa sedem detí nestojí za to, aby sme o tom vôbec diskutovali.
Môj záver z toho bol, že je možné, že Andrej Danko má vlastenecké cítenie, ale určite nemá vlastenecký cit. Taký človek viac nemôže byť na čele vlasteneckej strany,” uzavrel Hrnko svoj internetový príspevok.
Za pravdu mu dáva aj politológ z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Gabriel Eštok. Ten pre médiá povedal, že ďalšie pôsobenie Andreja Danka vo funkcii šéfa SNS by bolo nelogickým krokom, ktorý by úplne pochoval šance národniarov na návrat do parlamentu.
„Danko stál na čele strany v čase, keď prepadla vo voľbách. Zodpovednosť za volebný neúspech je tak jednoznačný. Najmä, ak si uvedomíme, že aj počas predchádzajúceho volebného obdobia a aj v predvolebnej kampani bola komunikačná stratégia strany postavená najmä na jeho osobe,” doplnil Eštok.
Danko však vo svojich nedávnych verejných vyjadreniach nevylúčil, že by sa opätovne uchádzal o funkciu šéfa strany. Jeho protikandiátom na sneme 12. septembra v Liptovskom Mikuláši by podľa očakávania mohol byť exposlanec NR SR za SNS Radovan Baláž.
