Začať by sa azda malo ešte skôr, keď pokus o vnútrostranícky prevrat vo vedení KSČ 17. novembra 1989 viedol nielen k erózii strany a ňou garantovaného režimu, ale napokon aj k rozpadu československého štátu.
Pravdaže – rozhodujúce boli medzinárodné siločiary (ako vždy), ale to nič nemení na lokálnom scenári, podľa ktorého sa už napríklad pražský mestský vedúci tajomník Komunistickej strany Československa či predseda Ústredného výboru Socialistického zväzu mládeže videli v kľúčových mocenských pozíciách v rámci generačnej obmeny kádrov podľa sovietskej línie Gorbačovovej perestrojky.
Dnes už asi nemá zmysel zachádzať do detailov následného vzniku, rozmachu a úpadku viacerých dôležitých politických strán v plytkých vodách slovenskej politiky, ale v každom prípade ich vývoj úzko súvisel s výraznými lídrami – v SDĽ s Petrom Weissom, v HZDS s Vladimírom Mečiarom, v SDKÚ s Mikulášom Dzurindom a v Smere s Robertom Ficom.
Ak predchádzajúce strany možno skúmať už len viac-menej laboratórne, tak Smer (do ktorého sa presunuli nielen mnohí ambiciózni ľudia z uvedených strán, ale aj niektoré celé strany vrátane SDĽ a Sociálnodemokratickej strany Slovenska) je ešte stále živým organizmom, hoci s podobnými príznakmi, ktoré viedli ku krachu spomínaných strán.
Je očividné, čo sú spoločné črty ohraničenej životnosti politických strán na Slovensku. Predovšetkým ide na rozličných hierarchických úrovniach o zoskupenia ľudí, ktorých spájajú osobné vzťahy a úžitkové záujmy. Slovenská spoločnosť ešte nedospela k tomu, že v nej platili rovnaké pravidlá pre všetkých vrátane možností uplatnenia sa na základe schopností. Aby bolo dôležité, čo ľudia poznajú, nie koho poznajú.
Doterajší stav nevyhnutne vedie k nekonečnému rodinkárstvu a k večnému reťazeniu obchodných súručenstiev, k splývaniu verejných inštitúcií s individuálnym a skupinovým prospechárstvom.
Teda to, čo na Slovensku chýba, je najmä systém, ktorý by zaručoval nielen rituálne tance okolo povinných formálnych úkonov, ale ktorý by zabezpečoval skutočný vnútorný obsah a prirodzený zmysel demokratického usporiadania. To sú však zrejme priveľké nároky na malé Slovensko, lebo sústava rýdzo vonkajškových prejavov tzv. vlády ľudu je ťažiskovým problémom v celosvetovom meradle.
