India vypustila svoju prvú sondu na skúmanie atmosféry Slnka Áditja-L1. Do vesmíru ju vyniesla nosná raketa PSLV-XL, ktorá odštartovala o 11:50 h miestneho času z kozmodrómu na ostrove Šríharikóta v štáte Andrapradéš.
Sonda bude päť rokov skúmať slnečnú atmosféru, magnetické búrky na Slnku a ich vplyv na okolie Zeme. Bude to realizovať z Lagrangeovho bodu L1 vzdialeného 1,5 milióna kilometrov od Zeme. V tomto bode sa vyrovnávajú gravitačné a odstredivé sily Slnka a Zeme.
Sondu Áditja-L1 vyvinula indická vesmírna organizácia ISRO. Sedem prístrojov na palube sondy bude pozorovať fotosféru (najhlbšie vrstvy slnka), chromosféru (vrstva asi 400 – 2100 km nad fotosférou) a korónu (najteplejšia a najvrchnejšia vrstva slnečnej atmosféry).
Zameria sa najmä na výrony koronálnej hmoty, pri ktorých sa uvoľňuje obrovské množstvo plazmy tvorené najmä z protónov a elektrónov. Tieto výbuchy sú také silné, že môžu doraziť až k Zemi a narušiť činnosť satelitov. India spustila nízkorozpočtový vesmírny program, ktorý sa však od prvého vyslania sondy na obežnú dráhu Mesiaca v roku 2008 úspešne rozvíja.
V roku 2014 sa stala prvou ázijskou krajinou, ktorá vyslala sondu na obežnú dráhu okolo Marsu. V auguste 2023 sa stala po Sovietskom zväze, Spojených štátoch a Číne štvrtou krajinou, ktorej sa podarilo pristáť na Mesiaci. V spolupráci s Japonskom chce India do roku 2025 vyslať ďalšiu sondu na Mesiac a počas ďalších dvoch rokov plánuje orbitálnu misiu k Venuši.
