Inštitút národnej politiky (INP) k 25. výročiu vyhlásenia zvrchovanosti Slovenskej republiky vyhodnotil a zverejnil mieru aplikovania a reálneho stavu tohto princípu v spoločnosti a stanovil Index zvrchovanosti (IZ). Kľúčovými faktormi boli nezávislosť a sloboda rozhodovania a konania v kontexte politickej, právnej, ekonomickej, zahraničnopolitickej, vojensko-obrannej, surovinovej, potravinovej, národnej, jazykovej, kultúrno-etickej a duchovnej miery suverenity štátnych subjektov, občianskych slobôd a miera práv národa.
Zvrchovanosť SR už len pojmom Medzi takmer plne zvrchované štáty v súčasnosti môžeme zaradiť Ruskú federáciu, USA, Čínu, Indiu, Švajčiarsko, či Turecko, ktoré majú index zvrchovanosti nad 90 percent. Z krajín EÚ majú najlepšie hodnotenie Nemecko a Írsko. Okrem týchto faktorov sa skúmala aj miera národnej súdržnosti. Slovenský index zvrchovanosti (SIZ) osciluje na hodnote desať percent. Inštitút národnej politiky bude každoročne zverejňovať zmeny SIZ podľa vývoja kľúčových faktorov, domácej aj zahraničnej politiky.
Lepšie ako Slovensko dopadli všetky okolité štáty skupiny V-4, horšie Slovinsko a Grécko.
Podpis Deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenska v roku 1992. (Foto: archív)
Obsah, význam, duch, hodnota a pôvodná idea deklarácie o slovenskej zvrchovanosti sa okrem vzniku Slovenskej republiky (1993) a členstva v niektorých nepolitických organizáciách (OSN, OECD, RE) nenaplnili a v súčasnosti je zvrchovanosť už len archaickým prvkom, slovom a pojmom bez pôvodného významu a zámeru. INP odporúča reprezentácii štátu prijať aplikačný strategický dokument Národno-štátnej doktríny Slovenskej republiky, nadväzujúci na uznesenie SNR č.26/1990.
Slovenská republika nie je zvrchovaná ako suverénny štát a zvrchovaným nie je ani subjekt medzinárodného práva na sebaurčenie – slovenský národ, ktorý v Ústave SR, na rozdiel od iných štátov a členov únie, nemá ústavne garantované svoje práva. Slovensko nie je zvrchované v oblasti samostatného riadenia štátu, nie je zvrchované ani v zahraničnej politike, obrane, ustupuje v kultúrno-etických otázkach a v legislatíve sa podriaďuje cudzím vplyvom a normám, často nad mieru ich rámca. Miera presadzovania slovenských národno-štátnych záujmov v medzinárodnom spoločenstve je tesne nad nulou.
Nemáme štandard na prežitie obyvateľstva Slovensko nemá v aktuálnych podmienkach globálnej a integračnej doktríny obmedzenej zvrchovanosti národných štátov zabezpečený ani základný štandard na prežitie obyvateľstva – potravinovú sebestačnosť, energetickú bezpečnosť a efektívnu obranu pred vonkajšou hrozbou.
Foto: archív
Dokonca ani štát vo svojom vnútri nemá plnú zvrchovanosť, veľkú časť suverenity štátu rozkladá svojim prienikom a vplyvom tretí sektor infiltrujúci sa do výkonu štátnej a verejnej správy, niektoré menšiny sa úspešne vymanili spod vplyvu rovnosti pred zákonom. Štát ako správca zle hospodári aj s národným nerastným a prírodným bohatstvom a potenciálom krajiny (voda, pôda, lesy, suroviny, éter).
Slovensko nie je už ani územne jednotne zvrchované, keďže maďarská menšina dosiahla školskú, kultúrnu a jazykovú zvrchovanosť nad časťou územia štátu, vrátane cirkevnej sféry na južnom Slovensku.
Princíp zvrchovanosti, podobne ako princíp demokracie, sa z absolútnej a plnovýznamovej roviny presúva už len do sféry histórie a teórie alebo do obmedzení výnimiek, ktoré potvrdzujú neplatnosť celku. Varovné vo vzťahu k uplatňovaniu princípu suverenity je, že národ ako agens a kolektívny subjekt práva a občan ako individuálny subjekt, užívateľ, cieľ politiky a nositeľ zvrchovaného práva v štáte stráca nielen svoju neformálnu, ale aj formálnu moc a zvrchovanosť nad výkonom politiky a presadzovaním vôle ľudu (národa). Diskutabilné je, či vôbec ešte štát a republika sú vecou verejnou, alebo len vecou pre domáce a zahraničné (integračno-globalistické, politické, finančno-ekonomické a mocenské) záujmy.
