Investigatívne svine: Sorosovo liberálne stádo na Slovensku

Prečo ten expresívny titulok? Pretože v posledných rokoch sme svedkami mediálnych poľovačiek a “zakáľačiek” na mnohých verejne činných ľudí; “svine” nálepkujú, špinia, démonizujú, diskreditujú, kriminalizujú, zosmiešňujú oponentov liberálnej sorosovskej „otvorenej spoločnosti“ a tendenčne tak manipulujú s verejnou mienkou…

Pozrime sa na módny hit, ktorým sú „investigatívne centrá“ akože „nezávislých“ novinárov. Jedno operatívne vzniklo aj na Slovensku po vražde Jána Kuciaka a dokonca nesie jeho meno. Bez peňazí to, samozrejme, nejde, a tak potvoríme oponu „nezávislej“ a „investigatívnej“ žurnalistiky.

Prečo? Pretože v spojení so Sorosom ide o oxymoron na úrovni porekadla “Mám ťa rád ako koza nôž”… Veľa ľudí netuší, že tento kontroverzný finančný špekulant má pod palcom nielen politicky aktívny tretí sektor, ale aj mediálne centrá ovplyvňujúce informovanie a verejnú mienku.

Rafinovaná pavučina financovania
Primárne na Slovensko do Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK), ktoré akože zverejňuje tendenčne a selektívne vybrané pasáže komunikácie z tzv. Kočnerovej knižnice, tečú peniaze z Českého centra pro investigativní žurnalistiku. To vzniklo už v roku 2013.

Svojmu mladšiemu slovenskému bratovi poslalo deň po Vianociach 2019 sumu 35.009,81 eur, ktoré prišli cez rôzne finančné brány od skutočného pôvodcu – amerických sorosových fondov. V českom centre pôsobí Petra Holcová, ktorá bola v spojení s Jánom Kuciakom a portálom Aktuality.sk a sledovali nepotvrdenú taliansku stopu.

Šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy patrí medzi zakladateľov ICJK. Pre Holcovú a české centrum pracuje vo funkcii predsedníčky dozornej rady Marie Němcová. Tá je aj v orgáne amerického Media development investment fund (MDIF), kde sedí zo Slovenska Alexej Fulmek, zakladateľ denníka SME a svojho času aj najväčšieho vydavateľstva Petit Press. Fulmek v predstavenstve MDIF sedí spolu s pravou rukou George Sorosa, Houstonom Spencerom – riaditeľom strategických operácií Open Society Foundation.

Ide o jasné personálne prepojenia vedúce k Sorosovi alebo jeho fondom alebo podporovaným organizáciám, jeho americkému a globálnemu impériu s obrovským globálnym vplyvom na médiá a verejnú mienku. MDIF (investičný fond) sa chváli, že médiám poskytol pôžičky vo výške 227,5 milióna USD.

Fond má astronomický rozpočet 1,1 miliardy dolárov. Investuje do „nezávislých“ (rozumej antinárodných, proti suverénnym vládam zameraných mainstreamových, ultraľavičiarskych a liberálnych) médií po celom svete. A potom vznikajú „priateľstvá“.

Bývalý šéfredaktor denníka SME Martin Šimečka verejne priznal, že  George Soros je jeho priateľ a že bez jeho peňazí by sa nedosiahla zmena vlády na Slovensku v roku 1998. Aj vtedy sa pred voľbami rovnako ako teraz mobilizoval tretí sektor, ibaže vtedy nebol ošial #AllforJan, a predsa sa zmena vlády s pomocou médií a mimovládnych aktivistov podarila.

Fulmek vo svojej knižke Bol som dlho v SME veľa prezradil. Okrem iného napísal: „Smena sa vyprofilovala na antinacionalistické a antixenofóbne noviny… bola striktne proti rozdeleniu Československa“ (pozn. Zo Smeny sa aj za pomoci financií od MDLF (predchodca MDIF) a Sorosa „transformovala“ na antinárodný denník SME. „Stále s nami bojuje a chce nás zlikvidovať,” povedal Fulmek o Mečiarovi Georgovi Sorosovi počas návštevy USA v roku 1995.

Neprekvapuje, že denník SME sa od začiatku vyhranil proti politikom, ktorí zastávali národno-štátne záujmy.

Bez Sorosom dotovaného MDLF/MDIF by tento mediálny projekt proti suverenite a štátnosti zrejme nikdy nevznikol. Pokračujme sledovaním peňažného koryta, ktoré je rozvetvené a stráca sa oku bežného pozorovateľa ako dunajská delta. Do MDIF tečie podpora zo Sorosovho Open Society Foundation (OSF), ktoré rozvetvuje peňazovody ďalej na Nadaci Open society fund Praha a tá ich ďalej distrubuuje na Holcovej české centrum.

Soros si vytvoril mechanizmus filtrov, takže je takmer nemožné presne zistiť všetky toky a križovatky, cez ktoré nalieva financie do médií a organizácií novinárov. Pochopil dosah tzv. vyšetrovacej žurnalistiky, a tak začal finančne podporovať investigatívne centrá. Hlavným centrom investigatívcov je americký OCCRP (Organized Crime and Corruption Reporting Project), ktorý je projektom The Journalism Development Network (JDN) – Sieť na rozvoj novinárstva.

Aj tieto organizácie sa tešia trvalej štedrej odpore finančníka a jeho fondov. V decembri 2018 cinklo na transparentný účet ICJK na Slovensku 21.862,70 eur práve od tejto organizácie. JDN je zasa členom siete Global Investigative Journalism Network (GIJN), ktorej hlavným sponzorom je opäť Open Society Foundation, ale financie doň nalieva doláre aj ďalšia miliardárska nadácia – Ford Foundation.

Budete hrýzť do ruky, ktorá vás živí?
Neprekvapí, že aj do projektu OCCRP – kam niekto nezákonne a cielene vyviezol terabajty dát Kočnerovej komunikácie a odkiaľ sa triedia a servírujú zacielené kompromitujúce fragmenty – tiež tečú financie od Sorosovho OSF.

Sorosov fond takisto prispieva na americkú agentúru USAID, ktorá rovnako rozvetvuje peňazovod do OCCRP. Sorosov hlavný fond (OSF) tak má pod palcom USAID, OCCRP, MDIF, JDN a tiež ďalšiu organizáciu tejto záujmovej svetovej pavučiny, Global Investigative Journalism Network (GIJN). Aj tá preposiela karuselovo podporu do českého centra.

Všetky tieto centrá, siete, projekty aj investigatívne organizácie sú vzájomne poprepájané, pričom všetky nitky smerujú k Open Society Foundation Georga Sorosa. Vrátane personálnych prepojení. Sorosovi ľudia sedia v rôznych nezávisle a vyšetrovateľsky sa tváriacich „pomáhajúcich“ organizácií.

Spomínaná Marie Němcová ako sorosovský káder pôsobila v rokoch 1994 – 1998 priamo v jeho pražskej centrále Open society fund, takže záujmový Sorosov kruh je dokonale uzavretý. Otvárať sa máme len my jeho liberálnym víziám otvorených spoločností.

Pražská Sorosova nadácia tiež bežne preposiela financie slovenskej dcére a tá dotuje Nadačný fond NOS, ktorý spravuje Fond investigatívnej žurnalistiky. No a ten je samozrejme tiež #AllforJan a otvára tok sorosovho peňazovodu smerom k ICJK. Tam je okrem Bárdyho (Aktuality.sk), aj Arpád Soltész či Zuzana Petková z Nadácie zastavme korupciu (s podporou Esetu).

Sorosova kontaktná osoba na Slovensku je Ondrej Starinský, ktorý je aj členom redakčnej rady kontroverzného, proamerického Denníka N, ktorý vytrvalo útočí práve na alternatívne médiá a ktorý vznikol len vďaka financiám miliardára zo skupiny Eset.

Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie vo februári 2018 uverejnilo vyhlásenie, v ktorom spája „protiruskú informačnú kampaň pred ZOH v Južnej Kórei“ nielen s médiami, ale aj s IT spoločnosťami. Z napojenia na americké spravodajské služby pritom obvinilo aj slovenskú softvérovú spoločnosť Eset. Partnerom ICJK je aj americké veľvyslanectvo.

V sorosovskej žurnalistickej záujmovej pavučine nájdeme aj ďalšiu platformu na formovanie novinárov na tie „správne“ liberálne a antinárodné postoje, a to cez Novinársku cenu, ktorú financuje kto iný ako Nadácia otvorenej spoločnosti. Vplyv si Soros zabezpečuje napríklad aj jeho milovanými témami ako je gender agenda, či téma o ruskej hrozbe. A tak České centrum pre investigatívnu žurnalistiku riešilo bizarný grant „Ruský vplyv vo verejnom priestore“ za 96-tisíc českých korún.

Zvláštne, že nik z investigatívcov nerieši vplyv Sorosa v mediálnom prostredí.

Hoci sme ho teraz ukázali len stručne a jednoducho, je zjavný a priam totálny. No ale budete hrýzť do ruky, ktorá vás živí? Na to odvahu nemá ani Arpád Soltész (riaditeľ ICJK), ktorý si šliape po jazyku tvrdením, že „George Soros pre nás pochybný určite nie je.“

Zakladatelia slovenského investigatívneho centra sa totiž dušovali, že ICJK nebude brať peniaze od veľkých korporácií, politických strán, ani od súkromných osôb, ktoré sú pochybné. Priamo určite nie, ale z prepojenianadácií je zrejmé, že financie aj od kontroverzných miliardárov, sa najskôr nalievajú do nadácií a potom sa cez dve-tri prestupné stanice nakoniec skončia na Slovensku a slúžia na ovplyvňovanie a manipuláciu verejnej mienky.

Voliči to majú v rukách
Každému je jasné, že žaby, čo sedia na prameni Kočnerovej knižnice z nej tendenčne a účelovo vyberajú len tie diskreditačné materiály, ktorú by poškodili proslovensky orientovaných politikov. Dokonca v čase pred voľbami. V istých kruhoch sa takejto špinavej angažovanej práci slangovo hovorí „vysviňovanie“.

Asi nás neprekvapí, že „investigatívny“ Soltész je aj autorom knihy Sviňa, na základe ktorej vznikol predvolebný angažovaný politický film, idúci v línii “blbej nálady” a negativizmu. Mimochodom, za kompilát s názvom Korene mafie na Slovensku si od Investigatívneho centra Jána Kuciaka jeho riaditeľ v decembri 2019 vyfakturoval 3.100 eur. V čase písania článku má ICJK na účte niečo vyše 43.000 eur.

Individuálni darcovia poslali vo februári len 73 eur (slovom: sedemdesiatri eur). Bez darov od Ľudia ľuďom (spolu 408 eur) a najmä Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky 1586 eur (február) by centrum zjavne neprežilo. Fond patrí do portfólia Nadácie otvorenej spoločnosti, takže ICJK živia zasa peniaze od Sorosových nadácií. Na mzdy v januári dalo centrum 3200 eur a 350 na nájom. Bežné výdavky stáli 703 eur. Spolu je to vyše 4200 eur mesačne.

Som zvedavý, dokedy bude mediálny mainstream s liberálnymi a pre otvorené spoločnosti angažovanými (a dobre platenými) novinármi na Slovensku šíriť deravú floskulu a nezlučiteľný oxymoron spájania George Sorosa s tzv. „nezávislou žurnalistikou.“

Jedine, ak nezávislou na demokracii (názore väčšiny), národe, pravde, suverenite, zvrchovanosti, objektívnosti, vyváženosti, pluralite a nestrannosti. Ale tieto novinárske zásady predsa „investigatívnec“ vôbec nepotrebuje. Hlavným cieľom súčasnej investigatívy nie je objasňovať, ani informovať, ale ”vysviňovať”. Samozrejme, selektívne.

Vlastné liberálne politické svine sa nevedú na mediálny bitúnok.

„Všetko, čo rozdeľuje ľudí a ničí morálne hodnoty národa, je to správne… potom je táto krajina moja“, sú slová Georgea Sorosa, ktorých obsahom aj možnými dôsledky dlhodobého vplyvu na kľúčové cetrá ovplyvňujúce politickú moc (nielen) na Slovensku by mali analyzovať orgány na ochranu ústavy a demokracie.

A parlament prijať konzekvencie – adresnú prísnu legislatívu mediálnej politiky a transparentnosti tretieho sektora šitú na veľkú Sorosovu dieru v štátu v štáte, ktorú si nik systémovo nevšíma a nechráni národno-štátny záujem pred útokmi informačnej vojny. Zatiaľ. Voliči to majú v rukách. Môžu rozumne hlasy rozdeliť tak, aby sa do parlamentu dostalo čo najviac proslovenských subjektov a Slovensko sme začali efektívne chrániť.

(Autor je riaditeľom Inštitútu národnej politiky a kandidátom na poslanca za SNS vo voľbách do NR SR)