V roku 2008 bývalý predseda Goldman Sachs, americký minister financií Henry Paulsen zámerne spustil predvídateľný globálny finančný prepad, keď nechal zbankrotovať Lehman Brothers, štvrtú najväčšiu investičnú banku Wall Street. Následky tejto finančnej krízy pretrvávajú vo finančnom systéme dodnes.
Bankársky socializmus
Medzi obeťami debakla Lehman Brothers bola aj jedna z najmenších krajín sveta – Island. Tento ostrov by však dnes mohol poslúžiť ako vzor pre zvyšok sveta v tom, ako si poradil s krízou.
NAMIESTO TOHO, ABY SA ISLANDSKÁ VLÁDA POSTAVILA NA STRANU FINANČNÍKOV, ZODPOVEDNÝCH ZA NAJHORŠIU KRÍZU V HISTÓRII, ZNÁRODNILA TRI NAJVÄČŠIE SÚKROMNÉ BANKY GLITNIR, LANDSBANKI A KAUTHING.
Tieto banky za niekoľko rokov od svojej privatizácie nahromadili dlžoby vo výške desaťnásobku islandského HDP.
Keď skupina ekonómov navrhla Henrymu Paulsenovi znárodniť najväčšie banky Wall Street stojace za krízou – JP Morgan Chase, Citigroup, Bank of America a Goldman Sachs, vysmial ich, že by to bol „socializmus, ktorý Amerika nepotrebuje“.
Americká vláda namiesto toho použila stovky miliárd dolárov svojich daňových poplatníkov na nákup akcií bez hlasovacieho práva bánk, čo znamenalo, že nepožadovala právo hovoriť do ich politiky. Takýto krok, spočívajúci v privatizácii ziskov a socializácii strát, možno označiť za bankársky socializmus.
Pyramídové hry
V novembri 2008 britskí a holandskí investori zapojení do programu Landsbanki Icesave zistili, že ich miliardové investície sú zmrazené. Keď britská vláda žiadala od islandskej vlády vyplatiť vklady v britských pobočkách predtým súkromnej banky Landsbanki, vypukol medzinárodný spor, známy ako Icesave.
Britská vláda žiadala zmraziť aktíva najväčšej islandskej banky Kaupting vo Veľkej Británii, čo by spôsobilo krach tejto banky. Islandská vláda sa preto ako prvá európska krajina od roku 1976 obrátila na MMF so žiadosťou o pôžičku 5 miliárd dolárov.
Vláda Geira Haardeho pomáhala súkromným bankárom v pyramídových hrách, a tak ju možno považovať za spoluvinníka vzniku finančných problémov. Po masívnych protestoch v januári 2009 bola nútená rezignovať.
HAARDE SA STAL PRVÝM VYSOKÝM ISLANDSKÝM POLITIKOM OBVINENÝM ZO ZNEUŽITIA PRÁVOMOCÍ A ZÁROVEŇ JEDINÝM POLITIKOM NA SVETE, OBVINENÝM ZO SPOLUZODPOVEDNOSTI ZA FINANČNÚ KRÍZU.
MMF ako podmienku poskytnutia pôžičky žiadal tvrdé opatrenia v gréckom štýle. Počas úsporného programu, ktorý sa skončil v roku 2011, sa Island prepadol do hlbokej krízy. Príjem Islanďanov klesol o štvrtinu a desatina obyvateľov mala také vážne finančné problémy, že nedokázala splácať pôžičky a prišla o strechu nad hlavou.
Opak gréckeho modelu
Sigmundura Davida Gunnlaugssona vyniesol v roku 2013 do premiérskeho kresla sľub, že namiesto pomoci zahraničným akcionárom troch skrachovaných islandských bánk poskytne hypotekárne úľavy každému vlastníkovi domu. Nová vláda zmrazila zhruba 9 miliárd libier zahraničných aktív bánk Glitnir, Landsbanki a Kaupthing a znárodnila ich.
Okrem toho uvalila 39-percentnú daň na Islanďanov, ktorí by chceli investovať v zahraničí, a zaviedla kapitálovú kontrolu, čím stabilizovala menu. Reykjavík uprednostnil záchranu vlastných obyvateľov a ekonomiky.
ISLAND UROBIL PRAVÝ OPAK TOHO, ČO USA A EÚ – TIE POUŽILI PENIAZE DAŇOVÝCH POPLATNÍKOV NA VYPLATENIE BÁNK.
A nielen to. Islandské súdy obvinili 26 bankárov z obchodovania s internými informáciami, prania peňazí, klamania trhu, zavádzania úradov, manipulácie s trhom a sprenevery. Odsúdili ich dohromady na približne 74 rokov a 20 najväčších bánk dostalo pokuty vo výške 212 miliárd dolárov.
Dnes je Island presný opak gréckeho modelu MMF. Je to prvá a doteraz jediná európska krajina, ktorá prekročila ekonomickú úroveň spred roka 2007. A zároveň prvá krajina, ktorej vláda oficiálne stiahla svoju žiadosť o vstup do Európskej únie.
