Prvý občan štátu to má po prehratom pozemkovom spore s radovým občanom poriadne nahnuté. Ten spor o lukratívny pozemok pod Tatrami s rozlohou 1,2 hektára, ktorý Andrej Kiska získal za podozrivých okolností, bol v našich divokých kapitalistických podmienkach vlastne banálny.
Kauzami okrádania ľudí sú naše súdy zahltené a nie vždy sa poškodení dočkajú spravodlivosti. V prípade žalovaného prezidenta Kisku a žalujúceho Popradčana Jána Franca však išlo o mimoriadny, verejnosťou sledovaný prípad. Kauza Veľký Slavkov s mafiánskym pozadím vrhala od jej vypuknutia na prezidenta nepríjemné svetlo a prezident ju spolu s jeho právnym poradcom a pôvodným advokátom Mazákom neprezieravo podcenil.
Tváril sa ako vždy sebavedomo, veď mal za sebou opozíciu, mimovládne organizácie aj iniciatívu Za slušné Slovensko. Teoreticky by si mohol dovoliť vylúpiť aj banku a spriaznené médiá by bez zaváhania vždy stáli za ním.
Celá kauza vôbec nemusela dospieť pre inžiniera Kisku do ponižujúcej súdnej dohry, keby bol čestne vrátil pozemok právoplatnému majiteľovi už vtedy, keď sa naňho slušne obrátil listom so žiadosťou o vyriešenie celého prípadu. Smiešnu sumu 1800 eur, ktorú vraj stála celá podvodná transakcia, mohol popri svojich predchádzajúcich miliónových kšeftoch v splátkových spoločnostiach pokojne oželieť a sám ako obeť podvodu mohol zostať čistý ako ľalia.
Pravda, platilo by to za predpokladu, že nápadne nízka cena za onen pozemok nebola podľa kúpno-predajnej zmluvy fingovaná. Lenže to už je vecou ďalšieho vyšetrovania Národnej kriminálnej agentúry. V prípade vrátenia pozemku majiteľovi by bola kauza navždy zažehnaná a nikto by nemusel špekulovať o spôsobe, akým Kiskovi prihrala výnosný obchod popradská pozemková mafia.
Lenže v tomto chúlostivom prípade zahralo na falošných strunách vedomie moci a zbohatlícka nenásytnosť. Prípad Veľký Slavkov bude mať podľa všetkého pokračovanie na vyššej súdnej inštancii. Skúsený sudca Miroslav Radačovský sa, nevedno prečo, dopustil chyby, keď po vynesení nepochybne spravodlivého rozhodnutia po skončení pojednávania vyjadril svoj osobný názor na hlavu štátu.
„Keby ja som bol prezidentom republiky a sudca, ktorýkoľvek iný, by zistil všetky skutočnosti a súvislosti tak ako ja, vzdám sa funkcie prezidenta republiky, nebudem sa uchádzať o nijakú inú politickú funkciu,“ povedal okrem iného médiám. Tým vlastne dal do ruky tromf Kiskovým advokátom na odvolanie sa na krajský súd. Dôvod: zaujatosť sudcu Radačovského.
Možno sa raz vysvetlí, aké pohnútky viedli k nevhodnej reakcii nekompromisného a dobrého sudcu, ktorému doteraz Najvyšší súd SR nezrušil jediné rozhodnutie. Môžeme sa iba domnievať, že Radačovský sa emotívne vyjadril pod dojmom anonymných, zrejme mafiánskych vyhrážok pred samotným pojednávaním, alebo ako sudca vie o pozadí podvodov s pozemkami v Poprade oveľa viac a zhnusený týmto prípadom si neudržal jazyk na uzde.
Nech sa už skončí prezidentská kauza akokoľvek, hoci aj na Ústavnom súde, vo verejnosti zostane nepríjemná pachuť zo zistenia, že predátorom vo vysokých úradoch sa v štáte darí, že cesta k spravodlivosti býva pre obyčajných občanov zarúbaná. A keď sa nájde sudca, ktorý vysloví podľa platnej rímskej zásady vetu: „Na neprávosti nemôže vzniknúť právo,“ možno očakávať, že takého sudcu roztrhajú advokáti a médiá na kúsky.
Pri oslavách storočnice Česko-Slovenska nám prezident Andrej Kiska z obrazovky pripomenul slová tatíčka Masaryka „Nebáť sa a nekradnúť!“ Bolo by fajn, aby si jeho vetu nikto z radových občanov vrátane prvého občana štátu nezmenil na paškvil „Nebáť sa a kradnúť!“
