Pes sprevádza človeka už odpradávna. Ako si však vybrať toho správneho? Možno pouvažujete práve nad týmto plemenom. Je považovaný za jedného z najlepších psov na svete. Plemeno vzniklo krížením nemeckého ovčiaka a karpatského vlka na slovenskom území za bývalého Česko-Slovenska – v roku 1955. Dostal názov Československý vlčiak.
Cieľom tohto experimentu malo byť vytvorenie silného plemena s mentalitou a temperamentom nemeckého ovčiaka a silou, inteligenciou a vytrvalosťou vlka. Experiment vyšiel na jednotku. Je to je skutočne pozoruhodné zviera, ktoré je považované za jedného z najlepších psov sveta.
Väčšmi ako psa pripomína vlka. Jeho telo je rýchle a silné. Hlava sa nápadne podobá na vlka dravého, ktorý obýva Karpaty a nájsť ho možno v nemalom počte aj na území Slovenska. Srsť vlčiaka je od vlka takmer na nerozoznanie, krížením však získal psie vlastnosti.
Toto jedinečné plemeno je pokojné, sebavedomé a nadpriemerne inteligentné. Plemeno netrpí nijakými dedičnými chorobami a má skutočne silný korienok. Ak si myslíte, že v ňom driemu agresívne sklony divokého vlka, mýlite sa.
Len málokedy tento pes zaútočí bez príčiny či príkazu svojho majiteľa. Pri výcviku však potrebuje pevnú a trpezlivú ruku. Predsa len boli jeho predkovia poriadne divokí a na “kontrolu zvrchu” neboli zvyknutí.
Exempláre tohto plemena sú rýchle, odvážne a často konajú podľa svojich prirodzených “prírodných” inštinktov. Sú prirodzene podozrievavé, no bez dôvodu či príkazu neútočia. Tieto zvieratá však majú “vlastnú hlavu” a sú veľmi nezávislé.
To im nepochybne zostalo po ich vlčích predkoch. Svojich majiteľov si však vážia a rešpektujú ich. K ostatným psom však nie sú priateľskí – spoločnosť “rivalov” im veľmi dobre nerobí. Sú to predsa len “vlci samotári”…
Pôvodne bolo plemeno vyšľachtené pre účely československej armády. Predpokladalo sa, že pridaním “vlčej krvi” sa podarí vytvoriť plemeno ostražitejšie, vytrvalejšie a silnejšie. Tieto psy mali strážiť západnú hranicu vtedajšej federácie. Postupne však z armády vymizli.
V pohraničných hliadkach sa totiž vojaci často menili, čo týchto oddaných psov miatlo. Československý vlčiak tak našiel väčšie využitie pri pátraní, love či záchrane ľudí, a v neposlednom rade ako strážny pes v rodinných domoch. Tak čo, aj vy by chceli mať doma takéhoto polodivokého psa, ktorý v sebe nesie pečať neskrotnej karpatskej prírody?
