Odchod Británie z Európskej únie nie je dôvod na obavy, ale na nádej. Povedal to britský minister zahraničia Boris Johnson v prejave o brexite. Snažil sa v ňom upokojiť obyvateľov Británie nespokojných s plánovaným rozchodom s európskym blokom. Brexit pritom označil za veľký liberálny projekt, ktorý môže časom zjednotiť krajinu.
„Brexit nemusí byť nacionalistický, ale môže byť internacionalistický … nemusí byť hospodárska hrozba, ale hospodárska príležitosť.“ Podľa Johnsona sa bude Británii ekonomicky dariť po tom, čo sa po brexite stane „liberálnou a globálnou“. Odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie je naplánovaný na 29. marca budúceho roka.
Priaznivcov odchodu Británie z európskeho bloku minister Johnson vyzval, aby nevyjadrovali nad brexitom „škodoradosť“ a brali ohľad na to, že značná časť Britov si odchod z EÚ v referende neželala. Všetkých obyvateľov krajiny vyzval, aby „sa zjednotili v prospech toho, čomu všetci veria“. Tým je podľa neho sebaisté Spojené kráľovstvo. Brexit neznamená nepriateľstvo k zvyšku Európy.
Výsledky referenda o brexite nemožno podľa Johnsona zvrátiť. Myslí si, že keby sa uskutočnilo druhé ľudové hlasovanie o členstve v EÚ, ako niektorí požadujú, vyvolalo by to len nové politické spory a na strane porazených by sa ocitla Británia. Druhé referendum by bol „katastrofálny omyl, ktorý by viedol k permanentnému a nezmazateľnému pocitu zrady“.
Aktuálne rokovania o podmienkach odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ označil šéf britskej diplomacie za dobré. Podľa neho dáva zmysel, aby si Británia v určitých oblastiach udržala spoločné štandardy s európskou dvadsaťsedmičkou, ale voľba, o ktoré oblasti pôjde, musí byť na Britoch.
Po brexite podľa neho nemôže byť Londýn viazaný pravidlami EÚ. Brusel pritom navrhuje, aby v prechodnom období, ktoré by mohlo trvať až do konca roka 2020, platili v Británii naďalej pravidlá EÚ, a to aj tie nové. Na ich podobu by však Londýn nemal mať už nijaký vplyv. Podľa zástancov brexitu by sa z Británie stal vazalský štát únie.
