Slovenská hudobná verejnosť si pripomína nedožitých 70 rokov speváka Karola Duchoňa. Narodil sa 21. apríla 1950 v Galante. V hudbe bol samoukom, tak ako väčšina jeho spolužiakov, aj on začínal v amatérskych skupinách na strednej škole.
Bolo to v čase, keď chodil na strojnícku priemyslovku do Partizánskeho. V roku 1968 sa spoznal s Robom Kazíkom, ktorý mal svoju skupinu The Ice Boys. Spolu začali hrávať a štúdium išlo bokom, prvoradými pre mladého Karola boli spev a hra na gitare.
Spolužiaci ho v roku 1968 prihlásili na súťaž amatérskych spevákov v Zlatých Moravciach. Duchoň ju vyhral a vzápätí dostal ponuku účinkovať v orchestri Jaroslava Mikulu na zahraničný angažmán.
Bez vedomia rodičov prerušil štúdium a takto sa začala jeho profesionálna spevácka dráha. V roku 1969 už účinkoval s Evou Mázikovou v skupine Vlada Hronca. Pri prvom televíznom vystúpení spieval pieseň Uber pary, čo bola cover verzia slávneho hitu Sugar Sugar amerických Archies.
Na jar roku 1970 vyhral Duchoň ďalšiu spevácku súťaž Oravské synkopy. Ešte v júni 1970 súťažil prvýkrát aj na Bratislavskej lýre s piesňou Kto má ťa rád autorov Pavla Zelenaya a Milana Lasicu.
Tri roky nato získali spolu s Evou Kostolányiovou striebornú lýru za duet Chvála humoru. V júni 1974 dovŕšil lýrový úspech, keď získal zlatú Bratislavskú lýru s piesňou Zem pamätá. V roku 1975 sa predstavil na medzinárodnom piesňovom festivale v Tokiu, tam spieval pieseň Čardáš dvoch sŕdc autorov Petra Hanzelyho a Ľuboša Zemana.
V roku 1974 vychádza Duchoňovi prvá LP platňa, ktorú nahral s orchestrom Gustava Broma. V roku 1976 dostal pozvanie do Nemecka a tam nahral pre nemeckú pobočku americkej spoločnosti RCA Victor album, ktorý vyšiel pod názvom Karol Duchon.
Slovenský Tom Jones, tak ho označila nemecká kritika po vydaní tohto albumu. Autorsky aj producentsky sa pod platňu podpísal nemecký skladateľ, aranžér a producent Rolf Soja, ktorý získal celoeurópsky úspech ako producent známeho španielskeho dua Baccara.
Po nemecky spievané Duchoňove skladby Lass uns Nacht lang tanzen, O Maria, Edeltraut a Wenn die Sonnenblumen Blühen vydal ešte v roku 1976 na dvoch singloch aj slovenský Opus.
V roku 1974 si založil vlastnú sprievodnú skupinu Prognóza. Od roku 1977 účinkoval so skupinou Ľuba Beláka, od roku 1980 potom spieval s V. V. systémom Vlada Valoviča, od roku 1982 ho sprevádzala skupina Za-ja-ce. Hitom roku 1977 bola jeho pieseň V slovenských dolinách. Cover verziu tohto hitu v roku 2007 nahrala skupina DESmod.
Úspechy na koncertoch doma aj v zahraničí, k tomu nové štúdiové nahrávky mu priniesli veľkú popularitu. S tým súvisiace rýchle životné tempo sa postupne podpísalo na jeho životospráve.
Čoraz viac sa pozeral na dno pohárika a z úspešnej hviezdy sa pomaly na hudobnej scéne stával nespoľahlivý partner, okruh jeho spolupracovníkov sa zmenšoval. Zlá životospráva sa podpísala pod jeho zdravotný stav. Zomrel 5. novembra 1985 vo veku 35 rokov.
Desiatky známych pôvodných aj prevzatých piesní, ktoré sa hrajú dodnes, vyšli na skoro dvoch desiatkach albumov a kompilácií, medzi nimi Spomienka na Karola (1985), Na srdci mi hraj (1997), Batoh s páperím (1997), v edícii Opus 100 vyšli v roku 2010 dva jeho albumy z rokov 1974 a 1980, v edícii 20 NAJ kompilácie Karol Duchoň (2006) a Karol Duchoň II (2016). V roku 2018 vyšla vinylová LP platňa S úsmevom.
K nedožitej sedemdesiatke pripravilo vydavateľstvo Ikar exkluzívnu knihu Karol Duchoň 70 – Posledný bohém. Vychádza v limitovanom počte 400 očíslovaných kusov a obsahuje exkluzívnu ručne číslovanú knihu v kazete, doplnenú originálnymi ilustráciami výtvarníka Jozefa Danglára Gertliho, očíslovanú LP platňu s najväčšími hitmi speváka, limitovanú edíciu očíslovanej zberateľskej poštovej známky s portrétom Karola Duchoňa.
Karol Duchoň – Čardáš dvoch sŕdc:
