Poslanec Národnej rady SR Marián Kéry sa v aktuálnom vyjadrení na sociálnej sieti vracia k diskusii v relácii Téma dňa na TA3, kde debatoval s poslankyňou NR SR za SaS Vladimírou Marcinkovou o vojne na Ukrajine, medzinárodnom práve, mierových rokovaniach aj o budúcnosti zmrazených ruských aktív.
Kéry svoju argumentáciu postavil na jednoduchom princípe: jednu neprávosť nemožno nahrádzať inou neprávosťou. Ak má podľa neho platiť medzinárodné právo a pravidlá, musia platiť rovnako pre všetkých – bez výnimiek.
„Ak chceme trvať na rešpektovaní medzinárodného práva a pravidiel, musia platiť rovnako pre všetkých a bez výnimky,“ zdôrazňuje Kéry.
Podľa jeho názoru súčasný konflikt, žiaľ, naďalej vytvára motivácie, aby obe strany pokračovali v súčasnom kurze. Rusko podľa neho nadobudlo po vojenských úspechoch v posledných mesiacoch presvedčenie, že svoje ciele dokáže presadiť na bojisku. Kéry zároveň pripomína svoje dlhodobé varovanie, že každý ďalší mierový plán môže byť pre Ukrajinu menej výhodný než ten predchádzajúci.
„Dnes sa, žiaľ, ukazuje, že toto varovanie nebolo bezpredmetné,“ konštatuje.
Kéry zároveň upozorňuje na politickú realitu na Ukrajine a na pokračujúcu podporu zo strany európskych štátov. Podľa neho si prezident Volodymyr Zelenskyj uvedomuje, že rozsah vojenskej a finančnej podpory zo strany Európy nie je samozrejmosťou a je úzko spätý s pokračovaním konfliktu.
Za zásadnú cestu k ukončeniu vojny preto Kéry považuje diplomaciu a rokovania. Slovensko podľa neho síce nie je veľmocou, ktorá by sama dokázala rozhodnúť o mieri, no slovenská diplomacia podľa jeho slov nie je pasívna.
„Náš premiér sa na rozdiel od mnohých väčších štátov opakovane stretol a rokoval s kľúčovými svetovými hráčmi – americkým, čínskym, ruským aj ukrajinským prezidentom,“ pripomína Kéry. Práve takéto kontakty považuje za konkrétne kroky, ktoré môžu prispieť k hľadaniu mierového riešenia.
Za dôležitý signál považuje aj meniaci sa tón niektorých európskych lídrov. Poukazuje pritom na fínskeho prezidenta Alexandra Stubba, ktorý podľa Kéryho čoraz otvorenejšie hovorí o potrebe komunikácie s Ruskom a o nevyhnutnosti zapojenia Spojených štátov do riešenia konfliktu.
„Bez zapojenia USA sa tento konflikt skončiť nedokáže,“ tvrdí Kéry a zároveň upozorňuje, že Európa by si mala otvorene priznať realitu a prestať si nahovárať, že vojna má iba vojenské riešenie.
Ostrý nesúhlas však vyjadruje voči úvahám o využití zmrazených ruských aktív na financovanie budúcej obnovy Ukrajiny. Kéry uvádza, že nemá problém s účasťou v medzinárodných rokovaniach či komisiách, samotné siahnutie na zmrazený majetok však odmieta.
Podľa neho totiž nejde iba o jednu konkrétnu finančnú operáciu. Ide o vytvorenie precedensu, ktorý môže v budúcnosti zásadne ovplyvniť dôveru v medzinárodný finančný systém a ochranu majetku.
„Budúcnosť a stabilita sa nedajú budovať na porušovaní princípov,“ odkazuje Kéry.
A práve k tomuto princípu sa podľa vlastných slov vracia aj pri otázke vojny na Ukrajine: ak má byť cieľom skutočný mier, nemôže byť postavený na ďalšom porušovaní pravidiel. Kľúčom podľa Mariána Kéryho zostávajú rokovania, diplomacia a hľadanie riešenia, ktoré nebude založené na princípe „oko za oko“.
