Bývalý český prezident Václav Klaus varuje pred dôsledkami možného prijatia plánu Európskej komisie (EK) s názvom Next Generation. Podľa neho prijatie tohto návrhu povedie k posilneniu moci Bruselu a zvýšenie zadlženosti mnohých krajín.
Bývalá hlava štátu sa prostredníctvom Inštitútu Václava Klausa ohradila proti návrhu EK na zavedenie nového fondu, ktorý presadzuje jej predsedníčka Ursula von der Leyenová. Plán predpokladá rozdelenie sumy vo výške 750 miliárd eur medzi členské krajiny, s cieľom podporiť národné ekonomiky, postihnuté dôsledkom pandémie COVID-19.
Návrh Európskej komisie je podľa Klausa zavádzajúci, pretože vzbudzuje dojem, že členské krajiny získajú nejaké ďalšie finančné prostriedky. V skutočnosti nejde o nijaký novodobý Marshallov plán, v rámci ktorého boli poskytované investície zo strany Spojených štátov. V prípade súčasného návrhu na vytvorenie nového fondu ide iba o rozdeľovanie vlastných peňazí členských štátov, čo nevyhnutne privedie k nadmernej zadlženosti.
Václav Klaus nemá ani najmenšie pochybnosti o tom, že vytvorenie fondu je nástrojom pre ďalšie posilnenie vplyvu európskych inštitúcií a obmedzenie suverenity členských krajín.
Plán má byť podľa neho prostriedkom na naštartovanie novej fázy centralizácie EÚ, na financovanie veľmi sporných zámerov i na posilnenie politickej únie. Takéto obrovské finančné presuny budú ďalším krokom k vytvoreniu európskeho superštátu,“ varuje exprezident.
Ďalej Václav Klaus uviedol, že navrhovaný plán je prejavom snahy Bruselu nasmerovať finančné prostriedky daňových poplatníkov členských krajín na podporu stagnujúcich ekonomík južných štátov Európskej únie. V súvislosti s tým Klaus vyzval českú vládu, aby zaujala negatívne stanovisko k návrhu EK.
Svoje výhrady k predloženému plánu ešte pred Klausom zverejnil český premiér Andrej Babiš. Jedným z bodov kritiky sa napríklad stalo kritérium nezamestnanosti, ktoré by malo zohrávať dôležitú úlohu pri rozdeľovaní prostriedkov.
Babiš totiž vyjadril presvedčenie, že tie štáty, ktoré boli schopné celý čas držať mieru nezamestnanosti pod kontrolou, nemusia pre tomu prichádzať o svoje peniaze. Dodal tiež, že pomoc členských krajín by nemala spočívať v obyčajnom napumpovaní peňazí, ale v podpore konkurencieschopnosti a rastu ekonomiky.
Obnova by mala predovšetkým zabezpečiť, že sa ich situácia v budúcnosti zlepší. Ekonomiky štátov so zdravými financiami krízou taktiež utrpia a malé proexportné ekonomiky ako ČR osobitne, zdôraznil.
