V cukrovare v juhočeských Dačiciach pred 180 rokmi vyrobili prvý kockový cukor na svete. Vtedajší riaditeľ cukrovaru Jakub Krištof Rad ho prvý raz vylisoval už v roku 1841, patent na výrobu mu však vo Viedni udelili 23. januára 1843.
Jakub Krištof Rad sa narodil 25. marca 1799 vo švajčiarskom meste Rheinfelden. V roku 1840 sa stal riaditeľom cukrovaru v Dačiciach, mestečku neďaleko dnešnej česko-rakúskej hranice. Prispel k modernizácii tunajšej výroby a zaviedol tu prvý parný stroj.
V tom čase sa vyrábal cukor v homoliach alebo v bochníkoch. Juliana Radová, manželka Jakuba Krištofa Rada, žila čulým spoločenským životom, čo sa spájalo aj s častými návštevami. Keď hostí ponúkala kávou alebo čajom, bola nútená vysekávať cukor z homole, čo nebola jednoduchá úloha.
Keď si jedného dňa pri tejto činnosti poranila prst, manžel dostal nápad vyrábať cukor v tvare kociek, ktorý sa dá pohodlne dávkovať do nápojov. Zakrátko zostrojil lis na kockový cukor, ktorý obsahoval 400 otvorov.
Ešte vlhký cukor sa rozotrel v lise, z ktorého potom vypadávali hotové kocky a tie sa ďalších desať až dvanásť hodín sušili a tuhli. Manželka riaditeľa dostala ako bolestné tri mesiace po svojom zranení svojrázny darček: 350 kociek cukru.
Keď Jakub Krištof Rad v roku 1843 získal patent, predal ho dačickému cukrovaru, ale aj do niektorých ďalších krajín, napríklad do Anglicka, Švajčiarska či Nemecka. Dačický cukrovar začal dodávať na trh kocky s názvom Čajový cukor alebo Viedenský kockový cukor.
Kocky sa vyrábali v dvoch veľkostiach – s hranou 1,2 centimetrov alebo 1,5 centimetrov. Popri bielom cukre sa vyrábal aj hnedý alebo červený cukor. Aj keď bol kockový cukor trochu drahší, zakrátko si získal obrovskú popularitu pre jednoduchú manipuláciu. Výhodou tiež bolo, že sa kocky ľahko rátali.
Napriek tomu úspechu Dačický cukrovar postupne upadal, pretože sa nachádzal v oblasti, kde sa nepestovala cukrová repa. Jej dovoz tak predražoval výrobu. V roku 1846 sa Jakub Krištof Rad odsťahoval do Viedne a cukroval v roku 1852 skončil svoju činnosť.
Na vynálezcu kockového cukru sa tak dočasne zabudlo, kým ho nevypátral nemecký historik cukrovarníctva Rylc Grotkass. Dačické múzeum a galéria našlo aj potomkov Jakuba Krištofa Rada – medzi nimi jeho pravnučku Elizabeth Adlerovú, ktorá žije striedavo vo Viedni a v Bratislave.
V Dačiciach tak zostal ako spomienka len pomník znázorňujúci kockový cukor. Odhalili ho v roku 1983 a neskôr v jeho okolí osadili dvanásť tabuliek v rôznych jazykoch, ktoré podčiarkujú svetový význam tunajšieho vynálezu. V roku 2003 tiež na stene budovy niekdajšieho cukrovaru odhalili pamätnú dosku za účasti Radových potomkov.
