Sudcovia Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zverejnili písomné vyhotovenie rozsudku, na základe ktorého pred mesiacom oslobodili podnikateľa Mariána Kočnera v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Kočner o pláne zabiť Kuciaka nevedel a redaktora portálu Aktuality.sk chcel len zdiskreditovať. Výpovediam svedkov sa navyše nedá príliš veriť, myslí si súd.
Články Jána Kuciaka Kočnera nesmierne štvali. Chcel, aby prestal a snažil sa na investigatívneho novinára nájsť „špinu“, aby ho znemožnil a dosiahol tak svoj cieľ. Vraždu však v pláne nemal, chcel s médiami bojovať ich zbraňami. A svedkovia, ktorí mali Kočnerovu vinu doložiť, nie sú úplne dôveryhodní.
Uznaním viny preto mohlo prísť k justičnému omylu. Takto v skratke trojica sudcov Špecializovaného trestného súdu v Pezinku vysvetľuje, prečo začiatkom septembra oslobodila Kočnera, ktorého mainstreamové médiá prezentovali ako jasného vinníka v prípade viac ako dva roky starej vraždy Kuciaka a Kušnírovej.
Práve pre pochybnosti nad vyneseným ortieľom všetci netrpezlivo očakávali písomné vyhotovenie rozsudku s podrobným vysvetlením. Celé znenie má 139 strán. Kočner podľa rozsudku netušil, že sa vražda novinára pripravuje.
„Súd dospel k presvedčeniu, že Kočner o vražde Kuciaka pred jej verejným odhalením vedomosť nemal a k takému konaniu ani nesmeroval. Navyše obžaloba Mariána Kočnera viní z toho, že vraždu Kuciaka objednal, pritom súdu neposkytla ani elementárne dôkazy o tom, akým spôsobom, kde a za akých okolností sa to malo stať,“ píše sa v rozsudku.
Ten sa venuje nielen Kočnerovi, ale aj ďalším obvineným Alene Zsuzsovej a Tomášovi Szabóovi. Len posledného menovaného súd v septembri uznal vinným z podielu na vražde, za čo si Szabó odsedí dvadsaťpäť rokov. Už skôr potrestal aj samotného vraha Miroslava Marček a sprostredkovateľa vraždy Zoltána Andruskóa.
Kočnerovu volavku Zsuzsovú, rovnako ako samotného podnikateľa, sudcovia v septembri oslobodili. O tom, že obaja plánovali vraždu nepohodlného novinára, podľa mienky sudcov nedosvedčuje ani zaistená komunikácia medzi Zsuzsovou a Kočnerom, ktorú spolu viedli v mobilnej aplikácii Threema. Tá je totiž plná metafor, emotikonov a výrazov, ktoré sa dajú interpretovať mnohými spôsobmi.
V jednej správe v deň vraždy si obžalovaní vymenili sériu „smajlíkov“, ktorú možno podľa obžaloby chápať ako šifru, že Kočner čoskoro zaplatí 50-tisíc eur sľúbených za vykonanie objednanej „práce“. Lenže existujú aj ďalšie možné vysvetlenia, a preto sa súd v zmysle pravidla „in dubio pro reo“ priklonil na stranu Kočnera a Zsuzsovej.
„V otázke viny alebo neviny nie je možné účelovo vykladať komunikáciu, ktorá nemá doslovný gramatický význam, v neprospech obvineného. Preto správy o snehu, zuboch, svrabu a emotikony, v ktorých mali byť podľa prokurátora a splnomocnencov poškodených inotaje a šifrované dorozumievania sa, súd nemohol exaktne vykladať z pohľadu viny alebo neviny a vyhodnotiť ich v neprospech obžalovaných,“ cituje verdikt sudcov denník SME.
Samostatnou kapitolou sú výpovede spolupracujúceho obvineného Andruskóa a svedka Petra Tótha, ktoré mali dokazovať Kočnerovu vinu. Sudcovia im totiž neuverili. A to predovšetkým preto, že sa obaja sa nejakým spôsobom podieľali na zločine a mohli tak mať vlastné dôvody, prečo celú vec zvaliť na Kočnera a Zsuzsovú.
Bývalý novinár Tóth kedysi pracoval na vysokom poste v Slovenskej informačnej službe a podľa sudcov sa mohol na zločine podieľať vo väčšej miere ako len tým, že zabezpečoval sledovanie novinárov pre Kočnera. Rozsudok naznačuje, že Tóth získané materiály mohol poskytnúť aj niekomu inému, ako len kontroverznému podnikateľovi a že sa tak k Andruskóovi mohli dostať inou cestou.
Tóth tiež o Kočnerovi povedal, že sa raz “zasníval” na tému jednej či dvoch vrážd novinárov, ktoré by ostatných žurnalistov zastrašili a odradili od písania nepríjemných článkov. Podľa súdu samotná myšlienka nestačí na obvinenie ani odsúdenie toho, kto ju vyriekol.
Tóth navyše „vypovedal s predsudkom k obžalovaným, ktoré za páchateľov činu považoval skôr, než im bola vina dokázaná“, a s týmto predsudkom potom ďalej konal vrátane výpovedí na polícii, myslí si súd.
V prípade Andruskóa, ktorý vraždu Kuciaka sprostredkoval, sudcovia jeho výpovedi v niektorých častiach uverili a v iných nie. Toto ihneď po vynesení rozsudku slovenskí novinári kritizovali a súd teraz vysvetlil, prečo tak urobil. Andruskó je totiž „kajúcnik“, ktorý sa výpoveďou snažil znížiť si budúci trest, a preto je potrebné jeho výroky posudzovať v kontexte predložených dôkazov.
Pravdu Andruskó hovoril, keď popisoval, ako spolu so Szabóom pripravoval vraždu priamo vo Veľkej Mači, kde Kuciak so svojou snúbenicou žili. Ale pri okolnostiach samotného uskutočnenia vraždy, ktorú vykonal odsúdený Marček, a tiež pri roli Kočnera a Zsuzsovej už svedčia dôkazy proti nemu.
„Tvrdil, že vražda Kuciaka a Kušnírovej sa udiala inak, než sa potom ukázalo, tvrdil, že do domu vstúpil aj Szabó a že bol pritom použitý aj nôž,“ upozorňuje súd. Podľa Denníka N už však súd nebral do úvahy, že si Andruskó len mohol udalosti z roku 2018 nepresne pamätať alebo si myslieť, že skutočne vraždil Szabó, pretože ten mu to povedal.
Súd ďalej poukázal na to, že Andruskó dlhoval Zsuzsovej peniaze, čo jeho výpoveď ešte viac znevierohodňuje. Pre vinu Kočnerovej volavky tak existuje jediný dôkaz, a to práve Andruskóovo tvrdenie, čo je málo. Rovnako ako u Kočnera sa tak súd pre pochybnosti priklonil na stranu obžalovanej.
„Súd nemôže odsúdiť niekoho len na základe počtu osôb („svedkov“), ktoré si myslia, že to urobil práve ten a ten obžalovaný a podľahnúť volaniu po rýchlom odsúdení a potrestaní osôb, ktoré sú už dlhodobo v médiách prezentované ako páchatelia,“ dodal súd v Pezinku s tým, že každý má právo na prezumpciu neviny, bez ohľadu na to, aký vedie štýl života.
Kto si vraždu Kuciaka v skutočnosti objednal a kto za ňu Andruskóovi zaplatil, tak zostáva naďalej záhadou. Oslobodzujúci rozsudok pre Mariána Kočnera však zatiaľ nie je právoplatný, posudzovať ho bude ešte Najvyšší súd SR.
