Už zostáva len zopár dní do konania komunálnych volieb a volieb do vyšších územných celkov, ľudovo povedané krajských. Budeme si voliť starostov, primátorov, županov či miestne, obecné, mestské, krajské zastupiteľstvá. Mohlo sa k tomu pokojne pridať aj referendum o predčasných voľbách. Čaputová má však vlastnú definíciu demokracie, takže tentoraz bez plebiscitu.
Predchádzajúce komunálne voľby sa niesli v duchu vraždy novinára, ulica bola hnaná falošnými prorokmi, falošnými apolitickými aktivistami s politickým pozadím, megalomanské kampane plné klamstiev, populizmu a univerzálnych riešení na všetko. Mimochodom, kto im to vlastne celé financoval?
Motto bolo jasné – hlavne liberálne a progresívne, to predsa dobre znie. Na významné pozície si občania zvolili nové tváre, tie najdôležitejšie primátorské pozície ako hlavné mesto či krajské mestá poväčšine obsadili „apolitické“ tváre z iniciatívny Za slušné Slovensko.
Títo neskúsení (a)politickí dobrodruhovia bez adekvátneho vzdelania, mentálnej výbavy a skúsenosti stav nezlepšili, nepriniesli zmenu k lepšiemu, nevyriešili problémy a ani nesplnili sľuby, ktoré občanom dali.
Videli sme tiež, že „kradnúť“ sa dá aj doslova na hulváta, veď stačí, že spriaznené médiá hlavného prúdu v prípade konkrétnych protežovaných funkcionárov nechcú vidieť zlodejiny, ktoré sa diali počas celého ich funkčného obdobia. Presne podľa známeho „nevadí, že to je lotor, lebo je to náš lotor.“ „Slušná“ vlna sa prehnala aj prezidentskými a parlamentnými voľbami.
Ľudia sa ma často pýtajú, či sa budem uchádzať o ďalšiu verejnú funkciu. Nie, nebudem. Neuznávam totiž, ak poslanec NR SR je aj primátorom či županom. Áno, mantra o tom, že ak je z vládnej strany, vybaví pre kraj či mesto viac, je v poriadku, ale kto by chcel vykonávať prácu za minimálnu mzdu, pretože z druhej funkcie nie je možné poberať plný funkčný plat.
Tu sú namieste pochybnosti o čestných úmysloch. Motiváciou môže byť túžba po moci a vidina extra zárobku… To, že politické liberálne spektrum pomaly nominuje jedného človeka na všetky možné aj nemožné pozície a verejné volené funkcie je výsledkom toho, že politické strany z tohto spektra nemajú kádre, nemajú regionálne štruktúry, vlastne nemajú kým obsadiť všetky pozície.
Koho voliť? Nemyslím si, že by som mala rozhodovať za občanov. Každý by mal vo volebnej miestnosti hlasovať podľa svojho najlepšieho svedomia a presvedčenia. Základom by malo byť racionálne uvažovanie. Zhodnotiť si vzdelanie, manažérske schopnosti, skúsenosti, vyhodnotiť doterajšie fakty.
V prípade verejne známych osôb porovnať ich sľuby s realitou, byť kritickým ku každému kandidátovi, a hlavne pozorne identifikovať ich názorové a hodnotové ukotvenie. Vyberajte ľudí podľa skutkov, nie podľa sľubov.
Kandidátov, ktorí sa “idú učiť”, dajte bokom. Sme v hlbokej energetickej kríze a na pokraji ekonomického kolapsu, teda čas na učenie sa tu nie je ani priestor na pokusy omyly. Voľte politikov a kandidátov, ktorí sa hlásia k slovenskej národnej identite, ktorí sú vlastenci a ktorí chcú mať Slovensko skutočne zvrchované.
Voľte takých, pre ktorých je na prvom mieste verejný záujem, blaho občanov a nie záujmy biznismenov, developerov či záujmových skupín v ich pozadí. Voľte pronárodne a prosociálne. Pretože iba tak dokážeme spoločne pomôcť nášmu Slovensku. Verím, že sa rozhodnete správne.
