Sme rodina nevníma vypovedanie koaličnej zmluvy zo strany lídra SNS Andreja Danka ako krok, ktorý by priblížil predčasné voľby a neočakáva ani zásadné zmeny pomerov v koalícii. „Čo chcú? Prenastaviť vzťahy v koalícii? Aké, čo sa také udialo? Nič také sa neudialo. Andrej Danko nemá 16 či 20 percent, aby žiadal väčší podiel na moci,“ povedal v diskusii na TABLET.TV predseda Sme rodina Boris Kollár. „Nestane sa nič. Robert Fico aj Béla Bugár sú v politike 30 rokov, sú to starí ‘harcovníci’, a Andreja Danka, ktorý tam je päť dní aj s cestou, veľmi rýchlo upracú,“ odhadol do budúcnosti Kollár.
Na kríze v koalícii nič pozitívne nevidí. „Nie je čo oceňovať. Bola to jediná zmysluplná možnosť záchrany Andreja Danka, ale je to len ťah na voličov. Nie je to naozaj. V skutočnosti ide o to, aby sa prekryl obrovský problém s eurofondami,“ povedal Kollár. „Veď tam nás chceli okradnúť o našu budúcnosť. Pokiaľ sa nebudeme zameriavať na výskum, na školstvo, na vedu, tak naozaj nemáme budúcnosť,“ dodal.
Robert Fico – kamoš Bruselu
Európska komisia začala konanie proti Česku, Poľsku a Maďarsku pre odmietnutie migračných kvót, Slovensko sa nateraz tejto procedúre vyhlo. Argument, že prvé tri krajiny neprijali nijakých migrantov, ale Slovensko na základe dobrovoľného záväzku prisľúbilo prijať sto ľudí z Talianska a Grécka, pričom zatiaľ reálne prijalo šestnásť, podľa Kollára dostatočne rozhodnutie komisie nevysvetľuje.
„Myslím si, že je to inak. Nie je to len tak, že nás nerieši Európska komisia, veď ani my tie kvóty nechceme. Je tam asi nejaká dohoda, ktorá sa nám ozrejmí veľmi rýchlo. Zrazu začal byť Robert Fico „kamoš“ Bruselu, niečo za tým bude,“ tvrdí Kollár, podľa ktorého sa dohoda možno týka integrácie Slovenska do jadra únie, ale aj iných otázok.
Kollár súhlasí s tým, že Slovensko zažalovalo povinné kvóty na Európskom súdnom dvore, aj keď je možné, že neuspejeme. Ako povedal, nevie prejudikovať výrok súdu. Ale žaloba by podľa neho bola určite správnym krokom a prejavom vzdoru.
„Ak budeme so všetkým súhlasiť, budeme v únii vnímaní ako národ lokajov,“ tvrdí Kollár.
„Nesmieme pristúpiť na systém kvót. Ak ich raz nastavia, percentá sa rozrátajú a zrazu zistíme, že tu máme no-go zóny, ako sú vo Švédsku alebo Francúzsku. Kým ich tu nemáme, je dobré ich sem nepustiť. Lebo potom je už ťažké dostať ich preč,“ argumentuje. „Netvrdím, že im netreba pomôcť, ale zberné miesta majú byť na africkej strane. Tam nech prechádzajú cez azylový proces,“ dodáva.
Populačná pohroma z Afriky
Hoci množstvá migrantov v porovnaní napríklad s rokom 2015 klesli, podľa Kollára by bolo naivné si myslieť, že sa znižovanie počtov stane dlhodobým trendom. „V Afrike je populačný boom. Sú štúdie, podľa ktorých by Nigéria mala mať v roku 2050 miliardu obyvateľov. Behom jednej generácie znásobujú svoju populáciu. Myslíte si, že tam nájdu obživu? Budú sa všetci tlačiť sem. A pokiaľ sa nebudeme chrániť, bude veľký problém,“ tvrdí.
ŠÉF STRANY SME RODINA odmieta argument, že Európa potrebuje migrantov pre demografickú krízu.
„Európska populácia síce má klesajúcu populačnú krivku, rodí sa menej detí a chýba pracovná sila. Ale uvedomme si, kde sa dnes nachádzame. Pred dverami máme novú technologickú revolúciu,“ povedal. „Do dvadsať rokov nastanú obrovské zmeny, príde robotika a umelá inteligencia. Už dnes sú štúdie, podľa ktorých napríklad automobilky pôjdu na tretinu dnešného stavu. A kde budú ľudia pracovať? Budeme ešte čo robiť, ako zamestnať našich ľudí,“ podčiarkol Kollár.
Riešením je podľa neho len zastavovanie a vracanie ekonomických migrantov späť na africký kontinent. „Európska únia, Frontex alebo nejaké európske vojenské sily by mali chrániť Európu pred týmto bezbrehým obchodovaním s ľuďmi a ekonomickou migráciou,“ vyhlasuje.
V tomto zmysle by malo podľa Kollára konať aj Slovensko. „V prvom rade by sme sa mali zapojiť do toho, aby sme chránili Európu pred týmto nezmyselným inváznym spôsobom ataku na EÚ. Viete, prečo nechodia do Maďarska? Lebo je tam plot. Prečo prestala fungovať balkánska trasa? Lebo sa Bulhari a Macedónci dohodli a zahradili to. Aj do Austrálie sa plavili. Ale keď zistili, že to nemá význam, tak to prestali robiť,“ uzavrel.
