Diaľničné projekty sa neustále posúvajú a zároveň sa zvyšujú náklady na dostavbu jednotlivých úsekov. Upozornil na to predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár a tímlíder hnutia pre oblasť dopravy Miloš Svrček. Medzi najproblematickejšie úseky patria podľa Kollára D1 Hubová – Ivachnová, D3 Kysuce a diaľničný obchvat Bratislavy D4/R7.
„Čo majú tieto tri úseky spoločné? V prvom rade, že sa tam neustále posúvajú termíny dokončenia a zároveň sa neustále zvyšujú náklady na dostavbu uvedených úsekov,“ zdôraznil Kollár s tým, že podal tri interpelácie týkajúce sa týchto úsekov. Dodal, že od ministra dopravy Árpáda Érseka žiada informácie o stave projektov a o termíne dostavby.
Problém pri úseku Hubová – Ivachnová je podľa Svrčeka pomenovaný, ide o svahové deformácie a zosuv pôdy na západnej strane portálu tunela Čebrať. „Namiesto pokračovania vo výstavbe prichádza k podpisu dodatkov v desiatkach miliónoch eur, pričom konečná suma sa môže navýšiť až na úroveň cca 100 miliónov eur,“ pripomenul Svrček s tým, že sa obracajú na ministra s otázkou, či dokáže garantovať, že už k ďalšiemu zdražovaniu na tomto úseku nepríde. Hnutie zároveň požiadalo ministra o zverejnenie geologického prieskumu.
Chcú sa tiež informovať, či má zhotoviteľ diela právo na úhradu nákladov spojených s udržiavaním staveniska za obdobie, počas ktorého nemohol zhotoviteľ vykonávať stavebné práce z dôvodu vydania pokynu na pozastavenie prác zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti. „Ak na to právo má, zároveň vás žiadame o zverejnenie informácie, v akej výške sú uvedené predpokladané náklady,“ apeloval Svrček na ministra.
Ďalším problémom je podľa Svrčeka úsek diaľnice D3 cez Kysuce a obchvat Bratislavy D4/R7, ktorých termíny dostavby sa tiež posúvajú. Minister dopravy podľa neho namiesto toho, aby dal záväzný termín na dostavbu diaľnice D3, podpisuje právne bezvýznamné memorandá ako v poľskom meste Žywiec.
V prípade obchvatu D4/R7 sa štát zachoval veľmi nezodpovedne, tvrdí Sme rodina. „Namiesto toho, aby sa odovzdali stavebné povolenia koncesionárovi pred podpisom koncesnej zmluvy, štát spravil absolútny opak,“ uviedol Svrček s tým, že štát sa tým dostal pod tlak a termíny nedodržal. Hnutie tiež chce vedieť, či prišlo k rokovaniam medzi verejným obstarávateľom a koncesionárom o kompenzačných udalostiach. Ak štát neodovzdal staveniská do zmluvne stanoveného termínu, koncesionár si podľa Svrčeka môže uplatňovať kompenzačnú udalosť.
