Hlasovanie o vyslovení nedôvery predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi opäť dostalo do popredia tému kvality a originality diplomových prác verejne činných osôb a s ňou spojeného plagiátorstva.
Opozičný poslanec Richard Raši v rozprave pripomenul niektorým vládnym poslancom ich dvojaký meter pri posudzovaní plagiátorstva Borisa Kollára a predchádzajúceho predsedu NR SR Andreja Danka, ktorý čelil rovnakej kritike za svoju rigoróznu prácu.
Raši napríklad citoval slová poslanca Petra Pčolinského z hnutia Sme rodina, ktorý bol v tom čase opozičným poslancom. Ten v novembri 2018 povedal, že v normálnej krajine by sa plagiátor Danko nestal predsedom parlamentu.
Doplnil, že že v okolitých štátoch politici odstúpili z verejných funkcií už pri podozreniach z plagiátorstva, napríklad maďarský prezident či českí ministri. Danko si mal podľa Pčolinského slov z roku 2018 vstúpiť do svedomia a priznať, ako písal svoju prácu.
Raši citoval aj premiéra Igora Matoviča, niekdajšieho opozičného poslanca, ktorý hovoril o morálke.Tiež vyhlásil, že vo vyspelej Európe odstúpili ľudia z verejných funkcií aj za maličkosti.
SaS v januári 2019 podľa Rašiho vyhlásila, že predseda parlamentu by mal okamžite odstúpiť. Strana, ale aj niekdajšia poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová Danka označili za usvedčeného plagiátora, klamára a podvodníka.
Predseda vlády predčasom reagoval na kauzu Kollárovej diplomovky avizovaním nového zákona, ktorý by mal podľa jeho slov zabezpečiť spravodlivosť pri udeľovaní vysokoškolských titulov.
Požiadal preto ministra školstva Branislava Gröhlinga a ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú, aby do septembra tohto roku zabezpečili prijatie a účinnosť zákona, ktorý preverí originály všetkých záverečných prác od zatiaľ presne neurčeného obdobia. Systém majú nastaviť tak, aby každý, kto získal titul nezákonne, oň prišiel.
V tomto smere však ide napríklad aj o žurnalistov, ktorí politikov verejne „lynčovali“ za ich diplomové práce. Poslanec za Smer-SD Ľuboš Blaha v tejto súvislosti už minulý rok počas kauzy Dankovej rigoróznej práce spomenul meno kontroverznej novinárky z Denníka N Moniky Tódovej. Ako povedal, to, čo našiel v jej diplomovke, ho podľa jeho slov “úplne odrovnalo”.
Oponentkou Tódovej diplomovky bola známa aktivistka Zuzana Wienková z mimovládnej organizácie Aliancia fair play, ktorá v tom čase nemala titul PhD., a tak nemala právo robiť oponentku Tódovej práce. Podľa Blahu teda išlo o podvod.
Poslanec ďalej zistil, že v Tódovej práci nie je použitá nijaká relevantná vedecká metóda, nijaká komparácia, analýza či prieskum. Ďalej po preštudovaní verejne prístupnej diplomovej práce šéfa SaS a ministra hospodárstva Richarda Sulíka Blaha napísal, že v nej použil iba štyri knižné zdroje.
Hospodárske noviny už v roku 2012 informovali, že diplomovka Mgr. Igora Matoviča sa nápadne podobá na inú prácu. Líder OĽaNO a súčasný premiér uzavrel magisterské štúdium v roku 1998 na Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave prácou “Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľské subjekty”.
Prácu s takmer identickým názvom vydali v roku 1997 autori Pavol Kárász st., Pavol Kárász ml. a Juraj Renčko. Ide o zhodu okolností, reagoval Matovič. Až takmer tretina jeho diplomovky sa však odvoláva na citácie a odkazy spomínaných ekonómov.
Odídenci z vtedajšej Matovičovej kandidátky na čele s Martinom Mojžišom naznačili, že prácu písal Matovičovi kamarát na zaplatenej dovolenke. „Diplomovka bola mojím autorským dielom, ale ani jedno jediné písmeno som na nej nenapísal,“ vysvetlil Matovič.
Diplomovku podľa neho do počítača prepísala z jeho rukou písaných poznámok sestra jeho najlepšieho kamaráta z vysokej školy počas spoločnej dvojtýždňovej dovolenky v Chorvátsku. Kamarát aj jeho sestra si podľa Matoviča dovolenku platili sami.
Niektorí politici i publicisti upozorňujú i na odbornú nespôsobilosť niektorých politikov na funkcie, ktoré vykonávajú v exekutíve – a to aj v súvislosti s ich diplomovými prácami. Ľuboš Blaha si vzal v tomto smere na mušku vicepremiérku a novovymenovanú ministerku investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniku Remišovú.
“Svoje vysokoškolské práce napísala o Modrom Petrovi a Popoluške. Minimum odkazov na literatúru, minimum použitých zdrojov. To, že dnes sa rozdávajú tituly za takéto práce, je výsmech slovenskému školstvu,” uviedol vo svojom statuse na sociálnej sieti Blaha.
Diplomová práca Remišovej nesie názov “Popoluška, bábkové divadlo ako montáž atrakciónov” a obhájila ju na Činohernej a bábkarskej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave v roku 2002. Vedúcim diplomovej práce bol Ján Uličiansky.
“Veronika Remišová použila pojem atrakción z diela Umenie mizanscény sovietskeho filmového režiséra Sergeja Michailoviča Ejzenštejna. V prvej časti práce opisuje montáž atrakciónov ako základného stavebného prvku. Na porovnanie s bábkovým divadlom použila komiksy. Diplomová práca obsahuje množstvo ilustrácii. Sú to reprodukcie dobových komiksov.
V druhej časti práce sa venuje Popoluške ako montáži atrakciónov. V tretej analyzuje Popolušku ako komiks. Na záver práce uvádza, že teóriu budovania bábkovej inscenácie si snažila overiť si teóriu montáže Ezenštejnových atrakciónov.
Autorka tvdí, že ‘bábkový komiks atrakciónov’ je najlepším preverením inscenácie. Ruské slovo atrakción sa prekladá ako cirkusová alebo kolotočová atrakcia,” napísal o Remišovej diplomovke na portáli financnenoviny.com ekonóm a publicista Vladimír Bačišin.
